Kultúra (3077)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Banícke múzeum v Rožňave otvára medzinárodnú výstavu Kultúrneho spolku Spoločnosti MAMŰ
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na kolektívnu výstavu Kultúrneho spolku Spoločnosti MAMŰ. Vernisáž výstavy sa uskutoční 14. marca 2022 o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Výstavu otvorí výtvarník Hunor Pető, laureát ceny Munkácsyho.
„Sme veľmi radi, že v našej galérii budeme mať opäť možnosť privítať výnimočných zahraničných autorov. Kolektívne výstavy sú zaujímavé svojou rôznorodosťou, a tak si každý návštevník určite príde na svoje,“ uviedla Eva Lázárová, kurátorka fondu výtvarného umenia v Baníckom múzeu v Rožňave.
Kultúrny spolok Spoločnosti MAMŰ z Budapešti je už niekoľko desaťročí pravidelným účastníkom maďarského kultúrneho života a aj naďalej sa aktívne zúčastňuje na podujatiach súčasného umenia.
Prezentácia knihy autorky Oľgy Bodorovej Hrnčiarstvo v Šiveticiach
Napísal(a) O. Bodorová
Dňa 18. marca 2022 (piatok) o 16.30 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční prezentácia knihy „Hrnčiarstvo v Šiveticiach“. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum začiatkom roka 2022. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Knihu verejnosti predstaví samotná autorka – Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Prezentácia je spojená s autogramiádou a predajom knihy. Vstup na prezentáciu je bezplatný.
Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolici Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice.
Známa rožňavská kunsthistorička oboznámi verejnosť o histórii reformácie v Gemeri
Napísal(a) R. Šimko
Reformačné hnutie v Gemeri, osobitne v Rožňave je témou prednášky známej rožňavskej historičky umenia Edity Kušnierovej, ktorá sa uskutoční 16. marca 2022 v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja.
Prvé ohlasy Lutherovej reformácie v bývalej Gemerskej župe sa sústredili predovšetkým na významné sídla feudálov, ako bol hrad Muráň, Štítnik a mesto Rožňava, kde sa obyvateľstvo zoznamovalo s novými myšlienkami husitského hnutia už v 15. storočí, za prítomnosti bratríckych vojsk v tunajšej pevnosti. 16. storočie tu už bolo úplne pod vplyvom reformácie, ktorú sa v 17. storočí snažili utlmiť z Ríma prizvaní jezuiti. Počas nadvlády Turkov nastalo obdobie tvrdých náboženských bojov, ktoré znamenalo kruté prenasledovanie evanjelikov a veľa obetí. Situácia sa skonsolidovala až koncom 18. storočia po tolerančnom patente Jozefa II. a po príchode mierumilovných františkánov do Rožňavy.
Múzejno-pedagogické aktivity k výstave Jany Kušnierovej – Obrazy môjho života
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje pre žiakov materských a základných škôl múzejno-pedagogické aktivity k jubilejnej výstave Jany Kušnierovej – Obrazy môjho života.
Počas týchto podujatí sú pripravené komentované prehliadky spojené s interaktívnymi hrami k výstave, v rámci ktorých sa účastníci oboznámia s najnovšou tvorbou Jany Kušnierovej – krajinomaľbami (zákutia betliarskeho parku a rožňavského námestia), zátišiami a figurálnymi maľbami. Súčasťou aktivít budú aj tvorivé dielne, v rámci ktorých si záujemcovia vyhotovia výtvarné dielo podľa vlastnej fantázie.
Predmet mesiaca marec 2022: Život zvierat Alfreda Edmunda Brehma
Napísal(a) I. Krnáčová
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje v marci zaujímavé knižné tituly. V rámci podujatí Marec – mesiac knihy a Týždeň slovenských knižníc verejnosti predstaví Život zvierat od Alfreda Edmunda Brehma. Viac ako 100-ročnú historickú encyklopédiu zvieracej ríše. Kompletné 10-zväzkové diela z knižnice múzea prezentujeme v maďarskom, a taktiež v nemeckom originálnom vydaní. Encyklopédia je vystavená v priestoroch múzea od 1. marca do 31. marca 2022.
Vystavená 10-zväzková encyklopédia v nemeckom jazyku bola vydaná v rokoch 1876 - 1880 ako druhé, rozšírené vydanie. Vyšla pod názvom Brehms Thierleben (Brehmov život zvierat). Dielo vydal Bibliografický inštitút v Lipsku v reprezentatívnom koženom vydaní.
Prezentovaná encyklopédia v maďarčine vyšla v Budapešti v rokoch 1901 - 1907 prvýkrát. Rozsiahle 10-zväzkové dielo Alfreda Brehma pod názvom: Az álatok világa (Svet zvierat) zostavil Lajos Méhely s tímom spolupracovníkov. Dielo v reprezentatívnej koženej väzbe vydala korporácia Légrády Testvérek.
Za šťastie sa oplatí bojovať * Predčasniatko v rodine
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja a Občianske Združenie Malíček pripravili v mesiacoch marec – apríl 2022 pre širokú verejnosť putovnú výstavu o predčasne narodených deťoch „Narodil sa bojovník“.
Pokroky medicíny posledných dvoch desaťročí priniesli výrazné zmeny aj v starostlivosti o budúce mamičky. „Štandardné“ tehotenstvo trvá 40 týždňov. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom každé 11. dieťa príde na svet predčasne, teda medzi 24. až 36. týždňom tehotenstva. Starostlivosť o predčasne narodené deti je nesmierne náročná.
V roku 2011 založila Ľubica Kaiserová Občianske združenie Malíček. Už 10 rokov poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku. Vznikol teda z iniciatívy rodičov s podobnými skúsenosťami. Ako vysvetľuje pani Kaiserová, ktorá je srdcom i dušou združenia a zároveň je i staničná sestra na oddelení s predčasne narodenými deťmi: „Malíček svojimi aktivitami zvyšuje osvetu o problematike predčasne narodených detí a poskytuje cenné a hlavne praktické informácie a podporu rodičom. Naším poslaním je byť mostom medzi rodinou a nemocnicou.”
Týždeň slovenských knižníc v roku 2022 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Týždeň slovenských knižníc sa uskutoční v dňoch 28. 2. – 6. 3. 2022 pod spoločným mottom Knižnice pre všetkých. Základným cieľom je pozitívne zviditeľňovať knižnice ako kultúrne a vzdelávacie inštitúcie prostredníctvom najrozmanitejšieho spektra aktivít a podujatí. Z dôvodu pandemickej situácie sa presúva do ONLINE priestoru.
Kameninová manufaktúra v Rožňave – krátky pohľad do histórie
Napísal(a) S. Holečková
Absolvovali psychologické vyšetrenie pre vodičov z DHZ s výstražným znamením – majákmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Psychologickým centrom PhDr. Miroslavy Rehákovej z Košíc zorganizovali v Mestskom dome kultúry v Jelšave na základe novely zákona číslo 8/2009 Z. z. a vyhlášky MV SR číslo 9/2009 Psychologické vyšetrenie pre vodičov s výstražným znamením – majákmi.
Psychologického vyšetrenia sa zúčastnilo 37 vodičov z Dobrovoľných hasičských zborov – Gemer, Gemerská Ves, Hucín, Jelšava, Kameňany, Magnezitovce, Muráň, Lubeník, Ratková, Ratkovské Bystré, Rákoš, Revúčka a Sirk.
Všetci vodiči uspeli, preukazy na 5 rokov budú zaslané na príslušné obecné, resp. mestské úrady.
„Môj Disneyho svet“ * Prvý člen veľkej rodiny postavičiek i tí ostatní
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa). Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, vyhlásila výzvu pre deti i dospelých o najzaujímavejšiu výtvarnú prácu pod názvom „Môj Disneyho svet“.
Walter Elias „Walt“ Disney sa narodil 5. decembra 1901 v Chicagu. Pochádzal z piatich detí a nemal ľahké detstvo. Od malička mal talent na kreslenie. Traduje sa, že jeho prvý zárobok bol za obrázok koníka, ktorý si u neho objednal sused. Popri klasickom vzdelávaní si výtvarný talent cibril v umeleckej škole.
Začiatkom 20. storočia vládla v amerických kinách nemá groteska, ktorej priekopníkmi boli Buster Keaton a Charlie Chaplin. Práve od nich čerpal Disney inšpiráciu pre svoje animované filmy.
Viac...
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského sa zapojila do Medzinárodného dňa darovania knihy
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sa dňa 14. februára 2022 zapája do Medzinárodného dňa darovania knihy.
Zakladateľkou sviatku Medzinárodného dňa darovania knihy bola Emmy Broadmoor, Američanka, matka troch detí, zakladateľka webu s detskými knihami v USA. Všetko sa to začalo tým, že sa jeden z jej synov pýtal, prečo si ľudia nedávajú knihy len tak, a prečo nie je v roku deň, kedy by to mohli urobiť. To bol impulz pre zrod nového sviatku.
SNOW FILM FEST 2021 Festival dokumentárnych filmov aj v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického kraja, prináša opäť možnosť pozrieť si najlepšie svetové zimné filmy, finalistov zahraničných súťaží roku 2021. Festival prebieha od októbra 2021 do februára 2022 v stovke slovenských a českých miest. Vo výbere šiestich filmov je napríklad film K2: The Impossible Descent. „Dychberúci výkon poľského skialpinistu Andrzeja Bargiela divákom učaruje," hovorí manažér festivalu Pavel Pichler. „Film je o prvnom človeku, ktorý dokázal zísť z vrcholu K2 na lyžiach." Ide o druhú najvyššiu horu sveta, ktorá ma konte najviac neúspešných pokusov o výstup na jej vrchol. Všetky predchádzajúce pokusy lyžiarov skončili neúspechom alebo smrťou.
Slovenského diváka určite poteší dokument o známom chatárovi spod Rysov: Viktor Beránek – Zamyslenia nad životom. Premietať sa bude aj krátky animovaný film o dvojici superzáchranárov Hors Piste.
Nová kniha riaditeľky múzea a etnologičky Oľgy Bodorovej: Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont
Napísal(a) O. Bodorová
Venované 190. výročiu založenia hrnčiarskeho spolku v Šiveticiach.
Na začiatku roku 2022 vydalo Gemersko-malohontské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obsahovo hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont. Autorkou knihy je etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolice Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice. „Prvé etnografické výskumy v teréne som uskutočnila v roku 1973 počas terénnej praxe ako študentka Univerzity Komenského v Bratislave. V neskorších rokoch 1974 – 1975 som sa téme venovala počas výskumu ku rovnomennej diplomovej práci a ďalších 46 rokov som sa venovala predovšetkým rozsiahlej akvizícii šivetickej či gemersko-malohontskej hrnčiny. Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bol bolestivý pocit, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu. Aj z tohto dôvodu, pri absencii tradičného ľudového hrnčiarstva v tomto regióne, ako významného nositeľa kultúrneho dedičstva, je kniha vhodná povšimnutia.“ Oľga Bodorová.
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže: Výtvarné spektrum 2022
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2022.
Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, ktorá je určená pre mládež od 15 rokov a dospelých. Cieľom súťaže je podporovať rozvoj neprofesionálnej výtvarnej tvorby, rozvíjať záujmy autorov, vyhľadávať nové výrazné talenty a týmito podnetmi prezentovať a konfrontovať súčasnú neprofesionálnu tvorbu.
Vyhlasovateľom a odborným garantom súťaže je Národné osvetové centrum v Bratislave. Hlavným benefitom 59. ročníka súťaže je žánrová rozmanitosť a priestor pre voľné sebavyjadrenie autora. Maľba, kresba, grafika, priestorová a digitálna tvorba, insita a kategória experiment sú kategórie, ku ktorým tento rok patria aj dve odporúčané témy „PAMÄŤ a KRAJINA“.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-































