Gemer (2268)
Podradené kategórie
Primátor mesta Revúca Július Buchta bude opäť kandidovať na svoj post
Napísal(a) L. GoliášováSúčasný primátor Revúcej Ing. Július Buchta, ktorý vedie mesto od roku 2018, sa bude v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách opätovne uchádzať o tento post. Jeho plánom je nadviazať na doterajšie úspechy samosprávy počas posledných štyroch rokov a ďalej rozvíjať mesto Revúca.
„Vždy som bol zástancom toho, že činy sú viac ako rečnenie a sťažovanie. Výhovorky vie hľadať každý. Ja som si radšej s mojím tímom vyhrnul rukávy. Spoločne s vami, Revúčania, sme zvládli pandémiu a dokázali sme pomôcť aj tam, kde štát zlyhal. Popritom sme ďalej pracovali na našej vízii fungujúcej Revúcej, ktorá je príjemným mestom na žitie. Nesedeli sme doma na stoličke, ale klopali na dvere vždy tam, kde bolo treba: či v Bratislave, alebo v Banskej Bystrici,“ hovorí Július Buchta.
Nová vyhliadka nad Železníkom ponúka nádherný výhľad z niekdajšieho „Železného srdca Uhorska“
Napísal(a) V. BrádňanskýŽelezník, 15. 7. 2022 – Región Gemer má významné miesto v dejinách baníctva. V stredoveku nerastné bohatstvo vynieslo Gemer na výslnie a prinieslo mu značné bohatstvo. Zlatá éra však začala až s príchodom priemyselnej revolúcie, kedy sa vyťažila na Gemeri až tretina železnej rudy v rámci celej monarchie, čím si región vyslúžil prezývku „Železné srdce Uhorska“. Ťažba železných rúd a ich spracovanie v peciach a železiarňach tu zanechalo množstvo pamiatok.
Niekdajší význam a dôležitosť lokality si uvedomujú obyvatelia obcí, ale aj nadšenci, ktorí sa rozhodli túto slávnu minulosť oživiť a dobrovoľníckou prácou prispieť k zachovaniu týchto významných pamiatok. Občianske združenie Skryté poklady Slovenska už roky zveľaďuje a propaguje Železník s jeho historickým dedičstvom a jeho najnovším projektom bolo vybudovanie vyhliadky nad kinom Železník.
Do Drienčan na podujatie Dedina ožíva po sedemnástykrát
Napísal(a) S. ZvarováGemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Drienčany, OZ Valgata Drienčany, ECAV Drienčany Vás po 17. krát pozývajú do Drienčan na podujatie Dedina ožíva. Po dvojročnej prestávke sa tešíme na stretnutie s Vami pri rozprávkach, gastronomických špecialitách a folklórnych tradíciách.
Otvorenie podujatia bude od 9:30 na pódiu pri hasičskej zbrojnici, kde spolu so starostom obce Vás privítajú bubeník Martin Pliešovský, fujarista Dušan Ceber z FS Rimavan z Rimavskej Soboty, heligonkári z FS Vepor z Klenovca a zavíta aj kráľ s kráľovnou. Vyberú sa v sprievode k remeselnému jarmoku, na ktorom Vás pozdravia na chodúľoch Jano a Ďuro. V múzeu slovenskej rozprávky na Pamätnej fare Pavla Emanuela Dobšinského Vás zavedieme do Labyrintu Dobšinského rozprávok na výstave rozprávkových párt, výstave obrazov a prezentácie kalendára Mušiek Ivany Jackuliakovej a Petry Rapčanovej. Na vernisáži si vypočujete uspávanky. Prezentáciu si budete môcť pozrieť počas celého dňa.
Slávnostné odhaľovanie pamätných tabúľ Jurajovi Ambrozimu v Štítniku
Napísal(a) V. Tököly, L. VranováMiestny odbor Matice slovenskej v Štítniku inicioval a v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Rožňave, obcou Štítnik a Cirkevným zborom ECAV aj zrealizoval akciu slávnostného odhaľovania pamätných tabúľ Jurajovi Ambrozimu, pripravovaného k 275. výročiu jeho úmrtia v rámci dlhoročného projektu „Spoznávajme sa“, v ktorom sa približujú obyvateľom nášho regiónu historicky významné osobnosti pochádzajúce, ale i pôsobiace v Štítniku.
Slávnostné bohoslužby v Evanjelickom kostole v Štítniku boli v nedeľu 10. júla 2022 zasvätené pamiatke Juraja Ambroziho, ktorý v Štítniku našiel svoj domov a zotrval v ňom až do svojej smrti. Hostia sa o jeho prínose a význame dozvedeli nielen z pôsobivej kázne pani farárky Mgr. Jany Ilčiskovej, ale aj z prednášky, ktorú spracoval a predniesol zborový dozorca Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Štítnik Mgr. Matúš Molnár.
Juraj Ambrózi sa narodil 18. 4.1694 v Dolnom Kubíne v rodine oravského zemana. Bol to slovenský spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár, učiteľ a organizátor stredných škôl na Gemeri. V roku 1738 prijal pozvanie do Štítnika, kde ho po dvoch rokoch vymenovali za superintendenta Predpotiského a Potiského evanjelického dištriktu. Nakoľko túžil pripojiť k jemu zverenému úradu všetky časti dištriktu, rozhodol sa vykonať vizitáciu všetkých zborov.
Pri Krupine vzniká nový festival, ktorý oslavuje tvorivosť. Navštívte Cestu Srdca koncom júla na Litave
Napísal(a) B. RašnerMladí ľudia z občianskeho združenia Zvukopriestor už tento mesiac organizujú nultý ročník festivalu Cesta Srdca, ktorý sa uskutoční v zákutí Krupinskej planiny, neďaleko obce Litava (okres Krupina). Na festivale sa predstavia hudobné zoskupenia, ako napríklad vokálna skupina Neha!, celosvetovo oceňovaná world music speváčka Ildikó Kali, jedinečná ethno-punk speváčka Meluzína, ambientný projekt Alapastel, či kapela Prastrom a mnohí ďalší.
Cesta Srdca ponúka aj širokú škálu workshopov a prednášok. Účastníci budú mať príležitosť vyskúšať si napríklad cigánske tance, základy kresby, no nebude chýbať ani ranná joga. Festival myslí aj na detských návštevníkov, pre ktorých sú taktiež pripravené pohybové, ale aj umelecké aktivity.
Hámre – neoddeliteľná súčasť našej krajiny v minulosti
Napísal(a) M. RozložníkVýroba železa a jeho spracovanie, nepochybne patrili k najstarším výrobným odvetviam na Slovensku. Človek začal prvý raz používať železo už v treťom tisícročí pred n. l. Nie však iba železo, ale kovy vôbec, mali rozhodujúcu úlohu pri formovaní ľudskej spoločnosti 1). Bohaté ložiská kvalitných rúd, značné rozšírenie lesov i dostatok vodnej energie, vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva u nás. Po celé stáročia sa železo spracovávalo kladivom, najprv ručne, neskôr veľkým kladivom, ktorého pohon zabezpečovala vodná energia tzv. hámrom.
Na presnejšie vysvetlenie, uvádzame jednu definíciu zo súčasnosti:
Hámor je historické zariadenie, alebo dielňa, určené na spracovanie ocele a železa. Je to technologická stavba pri vodných tokoch, kde využitím energie tečúcej vody boli poháňané kováčske buchary, dúchadlá alebo mechy na fúkanie vzduchu do pecí. Z hľadiska výroby to boli prvé zárodky manufaktúr na spracovanie ocele a výrobu kovaných výrobkov 2).
MOTÝLIKY MEDZI KNIHAMI, alebo s vetrom opreteky
Napísal(a) teta knihovníčka, dcPekné letné počasie – akurát vhodné na stretnutie v obecnom parku v Gemerskej Polome, ktorý sa priam ponúka, aby sme tam pobudli. A čo tak zabaliť niekoľko kníh z našej knižnice, vybrať pekné rozprávky, zahrať si divadielko a rozlúčiť sa s predškolákmi? Nápad za všetky drobné. Dohodli sme si stretnutie, aby sme sa rozlúčili s predškolákmi – prelietavými motýlikmi, pretože na jeseň tohto roku sa s nimi stretneme ako už so žiakmi prvého ročníka základnej školy.
Aby sme sa cítili tak trocha ako v knižnici vytvorili sme si kruh z kníh, ktoré nám však neutíchajúci vietor vždy povyvracal – no nič to neubralo na kvalite výkonov šikovných škôlkarov motýlikov. Ba naopak, deti museli hovoriť hlasnejšie, aby každý rozumel kamaráta a mohli sme sa spoločne s knihami „hrať“.
Dni mesta Jelšava s bohatým programom, na ktorom nechýbali ani dobrovoľní hasiči
Napísal(a) G. JakubecováMesto Jelšava organizovalo v dňoch 10. – 12. 06. 2022 Dni mesta Jelšava s bohatým programom, na ktorých nesmeli chýbať ani dobrovoľní hasiči.
V piatok 10. 06. 2022 sa zúčastnili na slávnostnom oceňovaní aj s historickými zástavami. Sobota 11. 06. 2022 bola programovo pestrá. V predpoludňajších hodinách sa deti povozili na elektrických autíčkach a na odrážadlách.
Na poludnie prišiel slávnostný čas oceňovania. Na úvod primátor mesta MVDr. Milan Kolesár odovzdal sochu sv. Floriána dobrovoľným hasičom z Nadlaku. Pokračovalo sa s udeľovaním medailí.
Dobrovoľná požiarna ochrana (DPO) SR udelila: Medailu za zásluhy o výchovu Gabriele JAKUBECOVEJ,
Prezídium DPO SR udelilo Čestné uznanie za aktívnu činnosť a plnenie úloh Gabriele JAKUBECOVEJ,
CINEAMA 2022 * Sviatok amatérskeho filmu Košického kraja v Rožňave
Napísal(a) A. KleinováGemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v sobotu 18. júna 2022 v Rožňave krajskú súťažnú prehliadku amatérskej filmovej tvorby Cineama 2022.
Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8) a ponúkne 23 filmov rôznych žánrov.
Návštevníci si budú môcť pozrieť dokumenty, hrané a animované filmy, ale aj experimenty mladých talentovaných autorov, ktorých spracovanie nezaostáva za profesionálnou tvorbou.
Súťaž každoročne vyhlasuje Národné osvetové centrum, Gemerské osvetové stredisko organizuje krajské kolo celoštátnej postupovej súťaže Cineama už 26-krát.
Najstaršia mestská kniha Jelšavy je vzácny archívny dokument, ktorý nám vykresľuje históriu Jelšavy a zároveň umožňuje rozbor jazyka – jelšavského nárečia. História Jelšavy sa nezačína rokom 1566, ale je to rok, kedy si mestská rada začala robiť prvé zápisky, a to krátko po veľkej pohrome, akou bol turecký vpád. Zápisky nám umožňujú vytvoriť si obraz o tom, ako sa obyvatelia z tejto pohromy spamätávali. Posledný rok zápiskov 1710 znamená pre Jelšavu ďalší krutý úder, vypukla morová epidémia.
Mestská kniha nám poskytuje tiež cenné informácie o baníctve, železiarstve a aj svedectvo o minulosti. Písaná je prevažne v písomnej reči gemerských Slovákov, rôznymi štýlmi vtedajšieho kancelárskeho písma zo 16. a 17. storočia, čo je dôležité nielen pri poznávaní
Viac...
Posledná tohtoročná májová sobota patrila v Rožňavskom Bystrom folklóru a zábave. Folklórna skupina Bystränky v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej a obcou Rožňavské Bystré pripravili pre širokú verejnosť majáles 28.05.2022. Voľakedy to bola zábava určená pre deti a školákov. Každá matka niečo dobré napiekla a takto sa ponúkali všetky rodiny. Dievčatá boli vyparádené a mali krásne šaty. Väčšinou to bolo tak, že čím bohatšia rodina, tým krajšie šaty. My sme tento zvyk trošku oživili, ale aj trošku zmenili. Urobili sme zábavu pre všetky vekové kategórie. Po dvojročnej absencii kultúrnych podujatí sme chceli pripraviť niečo, čo by znova nasmerovalo ľudí ku kultúre, folklóru a aj zábave. A myslím, že sa nám to aj podarilo. Slniečko nám krásne svietilo a aj keď pofukoval studený vietor, pred školskou jedálňou sa zhromaždilo, na naše prekvapenie, veľké množstvo ľudí zo širokého okolia.
Pani Anna Kotzmanová z Muráňa sa dožila krásneho životného jubilea
Napísal(a) MG odV tohtoročnom retro vydaní Muránskych novín sa objavila na konci jedného príspevku cenná informácia, že pani Anna Kotzmanová, obyvateľka Muráňa, sa dňa 19. 3. 2022 dožila 100 rokov. Pani Kotzmanová je nielen čestnou, ale tiež najstaršou členkou miestnej organizácie SZPB. Pri príležitosti 70. výročia SNP a uplynutia 2. svetovej vojny bola pani Kotzmanová ocenená čestnou Pamätnou medailou, ktorú jej odovzdal na ObV SZPB v Rožňave zástupca ministerstva obrany. Okrem blahoželania k jej krásnemu životnému jubileu, ktoré sa jej dostalo od vedenia obce, chcem využiť túto príležitosť a priblížiť najmä mladej generácii súčasníkov niektoré dejinné udalosti jej rodiny, ktoré uverejnili spomínané noviny ešte v roku 2010. Na obecný úrad jubilantke prišli zablahoželať k tejto nevšednej udalosti aj členovia rodiny jej dcéry. Aj keď oslávenkyňu potešili kytice kvetov, prijatie starostom Muráňa Ing. Romanom Goldschmidtom zostali jej aj smutné spomienky, ale tie vlastne vydávajú zreteľný obraz rodiny, do ktorej patrí i jej pokračovanie v nej.
Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat
Napísal(a) M. Oštrom MarekováRimavská Sobota, 19. 05. 2022 – Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobotu uskutoční dňa 4. júna 2022 (sobota) o 13.30 hod. Jana Mládek Rajniaková, rodáčka z Liptova, je majiteľkou viac ako 200 kusovej zbierky svadobných šiat, ktoré pochádzajú zo Slovenska, Čiech, Ameriky či Švajčiarska. Časť jej zbierky môže verejnosť obdivovať na výstave PRÍBEH NEVESTY v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Vstupné na besedu je 2 €.
Jana Mládek Rajniaková je vyštudovaná etnologička a zbieraniu svadobných šiat a s nimi spojených príbehov sa zaoberá od roku 2012. K zbieraniu sa dostala náhodou. Prvých šiat sa ujala len preto, lebo jej bolo ľúto ich nechať zničiť na povale opusteného domu. Väčšinu šiat dostala darom od kamarátok a známych, ktoré oslovila. Dnes ju už ľudia sami vyhľadávajú, aby jej zverili svadobné šaty.
Vedúca sestra Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Magdaléna Kureková získala Biele srdce
Napísal(a) B. KrejčíováVedúca sestra psychiatrického oddelenia Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Magdaléna Kureková získala ocenenie Biele srdce. Ocenenie každoročne udeľuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier.
Biele srdce je celosvetový symbol sestier. Jeho tvar je prejavom humánnej komunikácie a pomoci a súčasne miestom, odkiaľ pramení kvalita ošetrovateľskej starostlivosti. Biela farba zas symbolizuje prelínanie sa všetkých farieb, ktoré svet pozná, tak ako sestra prijíma všetkých ľudí sveta.
Magdaléna Kureková pracuje ako sestra na psychiatrickom oddelení už vyše 21 rokov. V roku 2016 nastúpila na pozíciu vedúcej sestry psychiatrického oddelenia rimavskosobotskej nemocnice. Ako hovoria jej kolegovia: „Je šťastie nemocnice mať takúto sestru.“