Gemer

Gemer (2273)

Podradené kategórie

Predpôrodná príprava v rožňavskej nemocnici.

V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok narodilo 600 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 304 dievčat a 296 chlapcov. Dvojičky sa narodili štyrom mamičkám. Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Tamara a Lilien. U chlapcov dominovali mená Adam, Tomáš a Ján.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je chlapček Leo. Narodil sa 1. januára o 22.00 hod. Po narodení vážil 3000 gramov a meral 46 centimetrov.
Minulý rok dojčiacim mamičkám v rožňavskej nemocnici obohatili jedálny lístok o zeleninové šaláty, ovocné koktaily, smoothie a rôzne druhy celozrnného pečiva.

Prvým dieťatkom narodeným v rimavskosobotskej nemocnici tento rok sa stalo dievčatko Zoe. Na svet prišla 1. januára o 8.07 h mamičke Kristíne z obce Šurice.  Mamičke prišiel osobne zagratulovať aj riaditeľ nemocnice spoločne s námestníkmi.

V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 1082 pôrodov. V pôrodnici sa narodilo 599 chlapcov a 494 dievčat. Až 11 mamičiek priviedlo na svet dvojičky. Nemocnica zvládla minulý rok aj pôrody 15 mamičiek, ktoré mali ochorenie COVID-19, novorodenci sa narodili zdraví.

Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Ema, Viktória, Nina a Natália. U chlapcov zase dominovali mená Oliver, Adam, Peter a Dávid.

Prvým dieťatkom narodeným v rimavskosobotskej nemocnici tento rok sa stalo dievčatko Zoe. Na svet prišla 1. januára o 8.07 h mamičke Kristíne z obce Šurice. Po narodení merala 48 centimetrov a vážila 2510 gramov. Mamičke prišiel osobne zagratulovať aj riaditeľ nemocnice spoločne s námestníkmi.

Prvé dieťa, ktoré sa narodilo na Gemeri v roku 2022 dostalo meno Zoe

RIMAVSKÁ SOBOTA – Ako informovala stránka Svet Zdravia prvý novorodenec v roku 2022 prišiel na svet v rimavskosobotskej nemocnici 1. januára o 8:07 hodine.  Je ním dievčatko, ktoré dostalo meno Zoe. Váži 2510 gramov a meria 48 centimetrov. Narodila sa mamičke Kristíne ako prvorodené dieťa,“ konkretizovala Krejčíová. 

V roku 2021 sa prvý novorodenec ohlásil o 7:21. Šlo o chlapčeka menom Michal, ktorý sa narodil 28-ročnej matke Martine z Lučenca. Predvlani bol prvým narodeným dieťaťom v tejto nemocnici chlapec Noel, ktorý prišiel na svet už krátko po tretej hodine rannej.

sobota, 01 január 2022 16:04

V tomto novom roku pridaj smelo do vážneho kroku

Napísal(a)
V tomto novom roku pridaj smelo do vážneho kroku

Vážení priatelia, milí návštevníci stránky Maj Gemer!

Uplynulo iba pár hodín, ako sme sa rozlúčili so starým rokom, ktorý mnohým z nás priniesol šťastie, novú lásku a iné dobrotivosti, ale mnohým i nešťastie, smútok, stratu priateľa, milého, či veľmi blízkej osoby, zamestnania. K jednému sa prejavil ako ohľaduplný, ale k mnohým s tým najhorším zážitkom. Mnohí to z vás dávajú veľmi bolestivo na vedomie aj na rôznych sociálnych sieťach. Samozrejme, rok 2021 bol aj ku mne taký i onaký. Hneď na začiatku minulého roku sa moje deti rozlúčili s Alžbetou, ich mamou, za veľmi trpkých okolností. Corona vírus nebol zhovievavý ani k nej. Hoci sa dožila necelých 78 rokov, aj napriek ťažkému zdravotnému stavu sme však očakávali, že to nebude až také tragické. Nestalo sa tak. Naša rodina po nej stratila ďalších blízkych.

Genšenky prispeli k umocneniu sviatočnej vianočnej atmosféry

Zvyknú mi do e-mailovej schránky prichádzať podobné texty, ako mi poslala v týchto dňoch za FSk Genšenky pani Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny z Honiec. Pretože ma oslovila ako krajana, chcem sa v závere roka 2021 podeliť aj s vami, mojimi návštevníkmi stránky Maj Gemer: "Dobrý deň pán  Doboš!  Ďakujeme Vám za vianočné priania, ktoré sa k nám od vás, ako prispievateľom príspevkov na vašu (aj našu) stránku dostali. 

Hoci je po vianočných sviatkoch, my ešte chceme prispieť jedným príspevkom, ako sme slávili príchod Ježiša Krista v Honciach. 

Naša Folklórna skupina Genšenky z Honiec si pripravila vianočné pásmo, aby sa aspoň takto v tomto ťažkom období prihovorila svojim spoluobčanom, priaznivcom folkóru, jednoducho všetkým ľuďom dobrej vôle. Malou troškou sme chceli prispieť k umocneniu  sviatočnej atmosféry, posolstva vianočného svetla a dôležitosti vzájomnej lásky a spolupatričnosti medzi ľuďmi.

štvrtok, 16 december 2021 22:22

Lanová dráha dynastie Coburgovcov v Dobšinej

Napísal(a)
Lanová dráha dynastie Coburgovcov v Dobšinej

Oblasť Gemera v minulosti predstavovala jedno z centier monarchie s bohatým baníctvom a železiarskym priemyslom spolu so súvisiacimi činnosťami, akou bola aj preprava produktov vzniknutých pri týchto procesoch. 

Ak uvážime, za akú dlhú dobu bol tu tento priemysel hlavným zdrojom zárobkových možností obyvateľstva a vývoj jeho technického vybavenia, dalo by sa očakávať, že sa do dnešných čias zachová množstvo priemyselných pamiatok. Skutočnosť je však taká, že veľká väčšina akoby sa zo zemského povrchu stratila.

V nasledujúcich riadkoch je na základe dostupných podkladov spracovaný prehľad o jednom už zabudnutom a dnes neexistujúcom priemyselnom zariadení – lanovky, ktorú dala v Dobšinej postaviť rodina Coburgovcov.  Jej príslušníci sa po dlhú dobu zaoberali baníctvom a železiarstvom, pričom okolie Dobšinej bolo jedným zo stredísk ich podnikania na Slovensku. Ak hovoríme o lanovej dráhe, nimi postavenej, je, žiaľ, nutné konštatovať, že dnes prakticky už neexistuje. 

Povrchová ťažba Coburg Maasorter

Je veľmi pravdepodobné, že každý, kto sa iba trochu zaujímal o tieto aktivity, sa stretol s pomenovaním Coburg, a to vo viacerých súvislostiach. Ide vlastne o zjednodušený názov rodiny Coburgovcov, ktorá, ako jedna zo šľachtických rodín v 19. storočí, zohrala na vtedajšom Slovensku, predovšetkým v železiarstve, jednu z hlavných úloh.
Coburgovci boli vetvou Saskej kniežacej rodiny Vettinovcov a vládli v Sasko-coburgovsko-gothajskom kniežatstve. Potomkami Coburgovcov sú vládnuce triedy v Belgicku, Portugalsku, Bulharsku i Anglicku. Začiatok pôsobenia tejto rodiny u nás sa spája s rodinou Koháryovcov, ktorá pôvodne vlastnila pohronský železiarsky komplex. Keď posledný vlastník Jozef Koháry zomrel, jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela sa vydala za Ferdinanda Georga Coburga, ktorý pochádzal z tejto bohatej šľachtickej rodiny.

Pohľadnica Rožňava. Pozdrav z Rožňavy. Vydal Falvi Jeno, 1898

Na prelome 19. a 20. storočia boli pohľadnice najrozšírenejším, veľmi obľúbeným komunikačným prostriedkom. Dominantné boli predovšetkým v medziľudskej komunikácii. Prostredníctvom pohľadnice odosielateľ podal informáciu – krátku textovú a obrazovú správu o tom, kde sa nachádza. Pomocou obrázku priblížil adresátovi prostredie, ktoré navštívil a ako to tam vyzerá. Pohľadnice boli vydávané od 70. rokov 19. storočia, do roku 1905 s tzv. dlhou adresou, na ktorých je adresná strana určená na napísanie adresy prijímateľa, na nalepenie poštovej známky a na poštovú pečiatku a pre krátku správu bol vyčlenený priestor na obrazovej strane. Od roku 1905 (1906) sa vydávali pohľadnice s krátkou adresou, kde adresná strana je rozdelená na priestor na adresu a na krátku správu pre prijímateľa a celá obrazová strana je určená na obrazový motív.

SO ZVIERATAMI JE TO JEDNODUCHŠIE AKO S ĽUĎMI * Rozhovor so včelárom Jánom Durančíkom

Ján Durančík je včelárom telom i dušou. Názov farmy MED DUŠE vznikol spojením dvoch mien, Durančík (vnuk) Šeševička (starý otec). Včelária spolu už 8 rokov, v malej dedine Gemerské Teplice, časť Jelšavská Teplica v okrese Revúca. Obidvaja sú registrovanými včelármi v Centrálnom registri včelstiev. Spolu sa starajú o 30 včelích rodín. Laboratórium apidológie a apiterapie udelilo včelárom Jánovi Durančíkovi a Ondrejovi Šeševičkovi zlatú medailu za kvetový med.

Dobšinčanka, ktorá celý život zasvätila rozvoju olympizmu

V pomyselnej sieni slávnych Dobšinčanov, ktorí zanechali svojím celoživotným dielom a odbornosťou hlbokú stopu by nemala chýbať ani doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. (76), ktorá naše mesto preslávila doma, aj v zahraničí. K športu a prvým väčším súťažiam sa dostala ešte na Osemročnej strednej škole v Dobšinej, pričom ako nám prezradila, pán učiteľ Mihalovič, na ktorého si dodnes domáci radi spomínajú ju motivoval natoľko, že zo záľuby sa neskôr stala celoživotná vášeň a nadšenie pre šport.
„Pán učiteľ Mihalovič brával partiu mladých ľudí, medzi ktorých som patrila aj ja na všetko, od atletiky, po basketbal, hádzanú, či volejbal. V zime sme sa venovali aj korčuľovaniu a potom sme v tomto duchu, ktorý sme si osvojili, pokračovali na gymnáziu. Po maturite som chcela študovať medicínu, no škola mi dovolila ísť študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave.

Strana 17 z 163