Gemer (2268)
Podradené kategórie
Košickí špivaci s Ondrejom Behúňom spiavajú aj bystränskia piasne
Napísal(a) Ondrej DobošDoteraz som sa na internete nestretol, aby rodák z Rožňavského Bystrého, žijúci v inom regióne ako je Gemer, sa mi ozval, že je členom niektorého folklórneho súboru na Slovensku, v ktorom spievajú aj gemerské piesne a poslal mi o tom aj video. A teraz sa to stalo. Ozval sa mi v týchto dňoch Ing. Ondrej Behúň, ktorý sa narodil práve v malej bývalej baníckej dedinke Rožňavské Bystré na hornom Gemeri.
Prečo ho spomínam?
Mužské hlasy zo spomínanej dediny v minulosti boli známe aj na širokom okolí, ktoré prikrášľovali naše spevy spolu so ženskými hlasmi. Nechcem sa chváliť, ale spomeniem príklad: Ján Tomko starší, na Záhumnu mal nenapodobiteľný hlas. Bolo ho rozoznať medzi ostatnými mužskými hlasmi kdekoľvek spieval. Môj otec mi vravel, že keď kdesi po bystränsky zaspieval, možno ako vojak, ponúkali mu, aby prišiel spievať do bratislavského rozhlasu, istotne by sa uplatnil. Samozrejme, že nešiel. Časy cez vojnu i potom sa zmenili a už nebolo kedy.
Pred 100 rokmi sa uskutočnila premena mesta Rožňava
Napísal(a) E. JergováSo vznikom samostatnej Československej republiky vo vývoji štátnej správy po roku 1918 nastúpilo prechodné obdobie úprav a prispôsobovania sa novým podmienkam. V novovzniknutom štáte bolo nevyhnutné vytvoriť nový právny a správny systém. Dôležitým zásahom do správneho systému bolo aj poštátnenie dovtedy samosprávneho úradníctva na Slovensku. Toto poštátnenie neslúžilo len k postupnej unifikácii správy v novovzniknutom štáte, ale tým, že všetci bývalí uhorskí úradníci museli požiadať o prijatie do štátnej služby a o ich spôsobilosti a spoľahlivosti vykonávať štátnu službu rozhodoval splnomocnený minister, viedlo aj k vyčisteniu slovenskej správy od nespoľahlivého maďarského úradníckeho aparátu. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.
Unikátny film so vzácnymi historickými zábermi spestrí zážitky návštevníkom zubačky v Tisovci
Napísal(a) L. Vargová,Z viac než 300 vzácnych historických fotiek vznikol krátky dokumentárny film, ktorý predstaví históriu slávnej ozubnicovej železnice. Ten bude premietaný v múzeu zubačky na železničnej stanici v Tisovci. Film priblíži nielen históriu, ale spolu s ďalšími atrakciami aj spríjemní chvíle pasažierom historických zážitkových vlakov, ktoré už štvrtú sezónu jazdia po koľajniciach Banskobystrického kraja, vrátane tých na Gemeri.
Tisovec 30.7.2022 – Múzeum ozubnicovej železnice v Tisovci predstavilo nové dokumentárne video, ktoré prezentuje bohatú históriu a významné míľniky tejto železničnej trate.
Video ponúka aj vďaka oživeniu historických fotografií množstvo zaujímavých informácií o tejto jedinečnej trati, ktorá je od roku 2008 zapísaná ako Národná kultúrna pamiatka. Unikátna je predovšetkým vďaka ozubnicovej železnici, ktorá na svojej trase prekonáva až 50,2 ‰ stúpanie do horského sedla Zbojská, nachádzajúceho sa v nadmorskej výške 725 m n. m.
Múdrosť, skúsenosti a um najstaršej generácie si v našej knižnici veľmi ceníme. Vždy prijmeme radu, vypočujeme si názor a veľmi radi s nimi realizujeme rôzne aktivity. Na našich stretnutiach sme spoločne mladí i starší, ale hlavne medzi knihami. Aj napriek tomu, že odišli zo zamestnania, nestratili kontakt s okolitým životom. Pekným dôkazom sú stretnutia v našej knižnici, hoci aj pri knižných novinkách, o ktoré je mimoriadny záujem. Je milé pozorovať ako mladý človek sleduje starého rodiča, či rodiča, keď si vyberá knihu, a potom ho napodobňuje. Veď i malá „slečna“, ktorá sa na fotografii naťahuje za knihou, to niekde odpozorovala. To je prvý krôčik za cestou ku knihe v inom prostredí než domáckom. A takto fungujeme v našej knižnici počas celého roka. Každý si tu nájde to svoje – napätie, čary, mystériu, návody, praktické rady, či rozprávanie s príjemným rozuzlením.
Dočkali sa Hasičskej zbrojnice aj v obci Chyžné
Napísal(a) G. JakubecováPosledná júlová sobota (30. 07.) roku 2022 bola slávnostná hlavne pre dobrovoľných hasičov v obci Chyžné. Nastal deň, kedy sa slávnostne odovzdala Hasičská zbrojnica do používania.
Napriek tomu, že bol upršaný deň, po deviatej hodine sa začali schádzať pred Hasičskou zbrojnicou okrem hasičov aj obyvatelia z obce. Pred zbrojnicou si prítomní mohli prezrieť CAS 32 T 815 z Jelšavy.
Po hlásení veliteľa DHZ Petra Černáka starostovi obce Petrovi Medvecovi všetkých prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA, tajomník ÚzO DPO SR v Revúcej a predseda KV DPO SR v Banskej Bystrici a odovzdal slovo starostovi obce, ktorý sa prihovoril k prítomným. Z príhovoru sme sa okrem iného dozvedeli, že hasičský spolok v Chyžnom bol založený v roku 1905. Pred pár rokmi obec odkúpila domček a začali riešiť, ako ho využiť.
Štvrtýkrát v tomto roku si pripomenuli ničivý požiar spred sto deväťdesiatich troch rokov v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V tomto roku sme si už štvrtýkrát pripomenuli ničivý požiar, ktorý vznikol 26. 7. 1829, a to kajúcimi službami Božími v Evanjelickom kostole a. v. v Jelšave, kde námestný farár Mgr. Ivan Bojna popísal podrobnosti ničivej udalosti v našom meste. Vychádzal zo záznamov Zápisnice kanonickej vizitácie, v ktorej sa píše:
„26. júla roku 1829 veľké nešťastie postretlo spolu s mestom aj evanjelickú cirkev v tomto hroznom a neslýchanom požiari, ktorý popoludní o štvrť na jednu vypukol a celé mesto, menovite 441 domov a s nimi aj kostol, fara a škola v popol sa obrátili. V tomto nešťastí aj tri ľudské životy v obeť padli. Celá škoda bola za 2 milióny ocenená. Na pamiatku toho hrozného nešťastia ustanovil Ferjenčík tak večný „kajíci deň“, ktorý sa zasvätil každoročne v nedeľu k 26. júlu najbližšiu.“
Tretie Stretnutie pod Vrškom v malej Muránskej Zdychave
Napísal(a) J. Dorčáková.Folklór je darom našich predkov, je balzamom pre dušu i naše telo v tomto uponáhľanom svete. Tak sme sa aj my nesmierne potešili akcii tretieho ročníka folklórneho podujatia v réžii obce Muránska Zdychava STRETNUTIE POD VRŠKOM. Napriek tomu, že z neba nám padalo zlato, alebo dlho očakávaný dážď, nič to neubralo na chuti a energii organizátorov. Presunuli podujatie z oddychovej zóny do Kultúrneho domu a všetko nachystali tak, aby sa hostia cítili výborne. Pukanie korbáčov a úvodné clivé tóny spod strún a rúk našich muzikantov chytili za srdce každého. Zmes ľudových piesní a melódií hladili naše srdcia. Predstavili sa FS spod Kohúta, FSS Revúčka, skromní heligonkári manželia Krahulcovci z Kokavy, Adelka Poliaková s dcérkou z Unína. Čaro heligoniek predviedli aj Rasťo a Radko, a okrem súborov nám svoje zlato v hrdle predviedli aj Irka, Marianka, Evka, Andrejka, Katarínka, Tamarka, Viktoria a najmladší folklorista Fénix.
Nabíjačku elektrických bicyklov nájdu návštevníci aj v Muráni
Napísal(a) Mg odV obci Muráň, známom stredisku cestovného ruchu na strednom Gemeri, v polovici júla (13.7.2022) slávnostne uvedli do používania prvú cyklonabíjačku pre elektrické bicykle i parkovisko pre 15 áut. Spomínaná nabíjačka stojí pripravená najmä pre tých, ktorí na elektrických bicykloch chcú navštíviť Muránsky hrad, alebo si pozrieť obľúbenú sysliu lúku na Muránskej planine.
Nabíjačka sa nachádza vo dvore predajne neďaleko námestia, kde turisti zároveň môžu ochutnať známe muránske buchty, ktoré sa s obľubou ochutnávajú už niekoľko rokov. Vďaka iniciatíve miestnej samosprávy predajňu vyhľadávajú nielen domáci záujemci, ale i návštevníci zo širokého okolia.
Je chvályhodné, že na rozvoji cyklistickej a turistickej infraštruktúry v obci Muráň spolupracovala samospráva s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) Gemer. Projekty finančne podporila aj Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja.
Objatie detstva je názov výstavy netradičného podania rozprávok dvoch umelkýň v Revúcej
Napísal(a) P. PobočekO dvanástich mesiačikoch, Pamodaj šťastia lavička, Soľ nad zlato..., kto by nepoznal rozprávky Pavla Dobšinského s týmito názvami, ktoré nás, skôr narodených, sprevádzali naším detstvom.
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa konala 24. júla 2022 vernisáž výstavy „Objatie detstva“. Nápad a realizácia celého projektu pochádza z dielne Ivany Jackuliakovej. Pani Ivanka je klobúčnička, výrobkyňa párt (pokrývok hlavy), čeleniek, ktoré sú nosným prvkom vystavených fotografií. Spolu s fotografkou Petrou Rapčanovou vytvorili atraktívne fotozábery, ktoré odkazujú na Dobšinského rozprávky.
Tieto dámy dva roky po sebe vytvorili originálne kalendáre Zrniečka Gemera-Malohontu (2021) a Labyrint Dobšinského rozprávok (2022).
Cyklistické preteky Muránskou dolinou – II. ročník
Napísal(a) Ondrej DobošCyklistické preteky na našom území v minulých rokoch sú pre našincov veľmi vzácnym podujatím. Najmä, keď ich objavíme vo filmovej, alebo obrazovej forme. Jedným z tých, ktorí sa usilovali pre budúce generácie uchovať takéto vzácnosti v akejkoľvek forme bol o. i. aj Filmový klub Revúčan. Medzi jeho členov patril aj pán Peter Poboček, ktorého poznáme ako autora foto i video materiálov. Jeho archív sa občas ukazuje aj na našej stránke Maj Gemer, aby prítomným dokázal, že aj pred 50 a viac rokmi boli u nás ľudia, ktorí sa snažili vtedy jednoduchou prácou čo najviac dokumentovať dianie v rôznych častiach Gemera, a to z rôznych oblastí jeho života. Pritom o digitalizácii a internete nebolo nielen u nás ani chýru, ani slychu.
Viac...
Rimavskosobotská nemocnica pripravila pre mamičky piknik v tráve s laktačnou poradkyňou
Napísal(a) B. KrejčíováPRI PRÍLEŽITOSTI SVETOVÉHO TÝŽDŇA DOJČENIA RIMAVSKOSOBOTSKÁ NEMOCNICA POZÝVA MAMIČKY, POKOJNE AJ S DETIČKAMI A KOČÍKMI, NA PIKNIK V TRÁVE S LAKTAČNOU PORADKYŇOU.
Diskusia o trendoch v dojčení, správnej životospráve, technikách správneho dojčenia či o bežných problémoch mamičiek pri dojčení. To budú hlavné témy PIKNIKU V TRÁVE S LAKTAČNOU PORADKYŇOU, ktorý sa uskutoční 4. augusta t. r. v altánku v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota o 9.30 hod. Prednášky bude viesť laktačná poradkyňa Eva Baštáková. Mamičky sa tak budú môcť opýtať na všetko, čo ich o dojčení zaujíma, prípadne sa poradiť o nejakom svojom probléme.
Včera (21.7.2022) v centre mesta pribudli Revúčanom zhmotnené postavy z literárnych diel, ktoré sa viažu priamo k mestu, či ku Gemeru.
Na slovenské ľudové rozprávky, ktoré začali zbierať revúcki Reussovci a neskôr vydal súhrnne Pavol Dobšinský, odkazujú kovové postavy: Laktibrada pri lavičke pred Kohútom a aj Popolvár s hlavou draka vo víťaznom postoji, ktorý bude už „naveky prikovaný“ na pľaci za Mestským úradom.
Na prvé literárne sci-fi dielo vôbec si spomeňte pred Mestským domom kultúry, keď sa budete fotiť v balónovom koši vzduchoplavca Krutohlava, ktorý sa odvážil letieť obrovským parným balónom na Mesiac, ba aj ďalej... Že to bolo iba vo vízii jeho autora Gustáva Maurícia Reussa v románe Hviezdoveda, je detail. Lebo Gustáv Reuss, revúcky lekár a botanik z polovice 19. stor. bol skutočný a jeho dielo literárne i odborné je stále živé... Napríklad v úvode k svojej Hviezdovede píše prorocké vety:
Spomínate si, aspoň už len poniektorí, ako to v našom Gemeri skrášľovali prvé septembrové dni, najmä tam, kde sa väčšina ľudí živila i pracovala v baníctve, počas Dní baníkov. Málokde je dnes taká možnosť niečo podobné vidieť. A tým, kde na tento sviatok nezabudli, patrí naša vďaka. Pred pár dňami sa jedna taká slávnosť uskutočnila v obci neďaleko Železníka v Rákošskej Bani. Potvrdil mi to krátky informatívny článok, ktorý som našiel na jednej zo sociálnych sietí. Potvrdil mi to aj náš známy fotoreportér Peter Poboček, ktorý ani tentoraz tam nechýbal a poslal mi pekné zábery. Pridal som ich na záver článku, tak si ich pozrite. Autor informácie nezabudol hneď v úvode spomenúť, ako to na podujatí bolo. Tak si to prečítajte:
Takto krásne to vyzeralo uplynulú sobotu 16. júla v Rákošskej Bani na podujatí Banícky deň na Telepe.
Zákaz návštev v rožňavskej i v rimavsko-sobotskej nemocnici na všetkých lôžkových oddeleniach
Napísal(a) B. KrejčíováRožňava - Z dôvodu zhoršenej epidemiologickej situácie pre ochorenie COVID-19 v okrese Rožňava platí od zajtra (19. júla) v rožňavskej nemocnici na všetkých lôžkových oddeleniach zákaz návštev. Obmedzenie návštev sa nevzťahuje na kňazov za účelom podávania sviatosti pomazania ťažko chorým a umierajúcim a u osôb, ktorým je poskytovaná paliatívna starostlivosť, sú ťažko choré alebo umierajúce. Taktiež sa nevzťahuje na jednu osobu sprevádzajúcu rodičku pri pôrode a jednu osobu, ktorá sprevádza pacienta pri prepustení z nemocnice.