V životopise svätých nachádzame, že svätá Mária Magdaléna (Magdalská, z Magdaly) je biblická svätica, ktorú po Panne Márii spomínajú evanjeliá najviac. Patrila medzi ženy, ktoré sprevádzali Krista, podľa možností mu slúžili, stáli pod jeho krížom a boli prvými svedkami jeho vzkriesenia.Každoročne sa na sviatok tejto svätice koná na Iváďove v malom kostolíku, pochádzajúcom z 13. storočia a nachádzajúcom sa nad obcou Rakovnica, odpustová slávnosť. Vlani sa kvôli nepriaznivému počasiu presunula slávnosť do dediny - do kostolíka, ktorý je zasvätený sv. archanjelovi Michalovi. Aj tohto roku mrakom ešte v nedeľu ráno viseli nohy až po zem. Napriek tomu sa pred desiatou hodinou zišlo niekoľko ľudí, ktorí s radosťou na toto krásne miesto prišli. Počas konania slávnosti ľudí z okolia, ale aj z väčšej diaľky pribúdalo a dokonca na malú chvíľku sa na pútnikov usmialo aj slniečko.
Svätú omšu celebroval Don Ivan Žitňanský a Don Patrik Mock. V homíli sa veriacim prihovoril Don Patrik. Vyzdvihol príklad sv. Márie Magdalény ako ženy, ktorá veľmi milovala Boha a preto jej bolo veľa odpustené. Aj v dnešnej dobe je láska k Bohu a láska k blížnemu naliehavou výzvou pre všetkých ľudí. Záleží len na nás, či svoje srdce tomuto volaniu zvnútra odomkneme. Každoročne na tomto mieste prosíme za mládež našej farnosti, aby si zachovala čistotu a aby sa rodičia stali príkladom a svedkami viery pre svoje deti.
Na záver svätej omše veriaci z Rakovnice a Rožňavského Bystrého vyjadrili úprimnú vďaku odchádzajúcemu direktorovi Saleziánov Don Bosca v Rožňave - Donovi Ivanovi Žitňanskému, ktorý pôsobil v Rožňave deväť rokov a veriacich z týchto dvoch obcí si zobral pod svoj patronát.
Po svätej omši kňazi posvätili prameň sv. Márie Magdalénky, aby sa mohol každý touto vodou občerstviť a odniesť si milosti plynúce z jej užívania aj do svojich domovov.
Už tradične bol pre všetkých účastníkov púte pripravený výborný guláš a dobré víno. V dobrej rodinnej atmosfére sa nieslo toto krásne stretnutie až do prvých kvapiek výdatného dažďa.
Vďaka Ti, Bože, za ľudí, ktorí toto miesto pripravili na túto slávnosť, vďaka Ti aj za úžasných kňazov a vďaka za kroky a srdcia všetkých tých, ktorí prišli k sv. Márii Magdaléne a odchádzali možno o malý kúsok lepší.
Silvia Lengová
Fotografie: Dr. Jozef Sabo
{gallery}obsah/rakovnica/ivado{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-