Narodil sa 16. 9. 1935 v Rakovnici, okr. Rožňava. Pochádza z baníckej rodiny. Otec Peter Fabián ako baník odpracoval 27 rokov v Železorudných baniach v Rožňave, úsek Rudník. Roku 1955 utrpel úraz v bani. Dožil sa 83 rokov.
Prof. J. Fabián ukončil základnú a strednú školu v Rožňave. Roku 1954 maturoval na Gymnáziu v Rožňave s vyznamenaním. Prihlásil sa na Banícku fakultu VŠT v Košiciach, ktorú po 5 rokoch skončil v r. 1959 s vyznamenaním (červený diplom).
Po dvoch rokoch praxe v Železorudných baniach v Rožňave, sa od roku 1961 stal interným ašpirantom a odborným asistentom na Katedre banskej mechanizácie a automalizácie Baníckej fakulty VŠT v Košiciach (vedúci prof. Dr. Ing. Jozef Šimčisko a prof. Ing. Jozef Hlisnikovský). Roku 1966 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z problematiky: „Aplikácie výpočtovej techniky a automatizácie v povrchových lomoch (kameňolomoch)“.
V roku 1969 sa dostal ako štipendista Humboldtovej nadácie na jeden rok na Bergakademiu Clausthal-Zellerfeld – Nemecko. Tu si prehlboval odborné vedomosti vo výpočtovej technike a optimalizácii banských procesov. Z tohto obdobia publikoval 3 cenné odborné publikácie doma a v zahraničí.
V roku 1971 nastúpil na dvojročný študijný pobyt do Kanady na National Research Council v Ottawe – Mining Research Centre – Ottawa (ako prvý banský odborník z Československa v Kanade po II. svetovej vojne). Pracoval na Projekte: „Rozpojovanie a trhacie práce v povrchových lomoch“. Jeho výsledky a postupy sa ešte aj dnes používajú v kameňolomoch na Slovensku.
Roku 1973 ako 38 ročný bol ustanovený za docenta na VŠT v Košiciach (v tom čase najmladší docent na tejto škole).
V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor (a pozdejšie dekan) Baníckej fakulty – University of Zambia, School of Mines – Lusaka – Zambia. Tu vychoval európskych a zambijských odborníkov – 43 absolventov baníctva tejto školy, ktorí sa hrdo aj dnes hlásia k prof. J. Fabiánovi.
Roku 1994 bol menovaný profesorom baníctva na Baníckej fakulte TU v Košiciach. Roku 2001 bol poctený titulom Dr. h. c. na Univerzite Petrosani, Rumunsko. Roku 1997 obdržal tento titul aj z Indie.
Za svojho aktívneho odborného života v Československu a v zahraničí napísal 5 odborných kníh, 57 odborných článkov, 13 výskumných správ, 4 patenty a súdnoznalecké posudky a projekty pre hlbinné a povrchové baníctvo. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2003 v knihe: „Putovanie za baníckym chlebíkom“.
Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí (člen Asociácie profesorov baníctva vo svete – 11 rokov, poradca Ministra hospodárstva SR pre baníctvo, člen redakčnej rady časopisu Rudy – Praha, podpredseda Slovenskej baníckej spoločnosti – 12 rokov, člen Eurominerals za Slovensko – Brusel, čestný predseda baníckych spolkov Košický banícky cech a Gemerský banícky spolok „Bratstvo“ v Rožňave, člen redakčnej rady – baníckeho časopisu – Mineral Revue – Bratislava a iné).
V roku 2005 bol ocenený Zväzom slovenských vedecko-technických spoločností Zlatou medailou ZSVTS, v roku 2006 na celoslovenských oslavách Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov v Banskej Štiavnici mu minister hospodárstva udelil vyznamenanie Za zachovanie tradícií.
Ako odborník navštívil viac ako 46 krajín sveta. Z toho stojí za zmienku – Čína (Šanghaj a Peking), India, Nepál, USA, Kanada, Mexico, Sýria, Irán, štáty Európy a ďalšie.
Časť predloženého fotomateriálu útržkovite ukazuje na miesta, kde prof. J. Fabián pôsobil.
7.2.2010