×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: /data/c/3/c30b962d-8472-4b0c-977e-da17c0d5a621/majgemer.sk/web/images/kultura/jaskyna
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/jaskyna
utorok, 27 júl 2010 14:00

Ruffínyi, Lang a Mega pred 140 rokmi objavili Dobšinskú ľadovú jaskyňu

Napísal(a) František Novotný
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Vroku 2010 si Dobšinská ľadová jaskyňa pripomína 140 výročie od svojho objavenia(Tohto roku si pripomíname 140 rokov od objavenia jednej z našich najkrajších jaskýň - Dobšinskej ľadovej jaskyne. Pri tejto príležitosti uverejňujem o spomínanej udalosti výpis z kroniky mesta Dobšiná bez jazykovej úpravy.) Ľadová jaskyňa je majetkom mesta Dobšiná. Táto jak na veľkosť, taktiež so zázračnými ľadovými útvarmi, ako aj s množstvom ľadu, môže sa spomenúť nielen v Európe, ale aj v celom svete medzi prvými. Jej rozloha je 8875 m2, množstvo ľadu 125.000 m3 t. j. 1,000.000 q. Výška sálov činí 12-15 metrov.
V údolí romantickej rieky Hnilec v kraji stratenskom, na území dobšinskom je vchod, odkiaľ máme krásny výhľad na Kráľovu Holu a niečo vyššie z rozhľadne na Vysoké Tatry. Túto jedinečnú prírodnú

krásu navštevuje každoročne mnoho turistov a domácich i cudzozemských milovníkov prírody. Nebude hádam ľahostajné pre budúcnosť, keď objavenie hodnoverne sa zaznačí do pamätnej knihy.
Dobšinskými obyvateľmi od pradávnych dôb bolo známe, že na mieste dnešného vchodu prúdil z úzkej skalnej skuliny stále studený, ľadový vzduch. Pred touto skalnou skulinou udržiaval sa sneh vždy do stredu leta, ba niekedy i cez celé leto. Tam chodili pastieri, lovci v parných dňoch leta odpočinúť si do chládku, ochladiť sa. V čase potreby odtiaľto zadovažovalo si obyvateľstvo mesta sneh a ľad.
Takto samozrejme, že táto tajomná prírodná okolnosť zavdala podnet rôzným predpokladom a príležitosť, ale dôkladnejšie sa neskúmala, a práve dobšinské praobyvateľstvo zaoberalo sa baníctvom a hľadaním prírodných pokladov.
Eugen Ruffínyi, ako mladý banský inžinier viac rokov poľoval na tomto vidieku. Raz studený prúdiaci vzduch zo skalnej skuliny roznietil v ňom bádateľského ducha. Hodil skla do úzkeho otvoru, za ktorým bolo slyšeť niekoľko vterín trvajúce kotúlanie sa a v zápätí sutie skál a zvláštny zvuk podobný siréne. Potom strelil z loveckej pušky do skuliny a bolo počuť hlboký, dutý viackrát sa ozývajúci hlas.
Po týchto dvoch pokusoch došiel k poznaniu, že vnútro vrchu skrýva v sebe azda významnú jaskyňu, prírodný, divotvorný zázrak. Ihneď sa odhodlal, že celú vec čím skôr dôkladne preskúma.
Plný oduševnenia a dychtivosti poznania, rozmyslel si stručne všetky možnosti o jej významu odhalenia jaskyne a prišiel domov a chystal sa k odhodlaniu. Dvoch dobrých priateľov Gustáva Langa a Andreja Megu zasvätil do tajomstva a zkúsenosti získaných na tvári miesta. Nahovoril ich, aby v tomto nebezpečnom podnikaní bádateľskom boli mu nápomocní. Aby ich podnikanie nebolo znemožnené, robili všetky prípravy v tajnosti.
Zaopatrili si povrazy, driečne pásy, škripcový stroj vedení nezištnou ambiciou a s dostatočným množstvom baníckych kahancov vybrali sa dňa 15. júna 1870 za svítania, aby svoje rodné mesto odhalením prírodnej krásy obohatili. Dojdúc na čin miesta, postavili jednoduchý škripcový stroj. Ustálili si znamenia, ktoré budú dávané lanom. Za týmto pripravili na driek Eugena Ruffinyiho driečny pás pripevnený na lano vyťahujúce. S kahancom baníckym s kladivom v ruke pomaly, pozorne spúšťal sa úzkym otvorom do hlbky.
Sutiny skál, ľad musel odstranovať z pred seba. Tu visiac na lane, tam šmýkajúc sa po skalinách, smelo pokračoval z kroka na krok, stále nižšie a nižšie do neznámej hĺbky. Zíjduc do hĺbky, pocítiac pevnú pôdu pod nohami objavila sa mu nezapomenutľná panoráma pred očami. Pri slabom osvetlení baníckeho kahanca objavil sa pred ním zázračný zjav nikdy nevídanej krásy, skvejúce útvary ľadové v majstrovskej nezriadenosti, na čo je len príroda schopná. Bol totiž v dnešnej malej sieni.
Dychtivosť bádania hnala ho ďalej. Dajúc znamenie priateľom na popustenie lana po hladkom ľade spúšťal sa ďalej, do krajiny ľadu, pokiaľ sa dostal na okraj dnešnej veľkej siene. Pred zrakom objavila sa mu obrovská dutina len slabo osvetlená baníckym kahancom. V prvom okamžiku sa domnieval, že vidí v hlbine hladinu prekrásneho jazera. Zrkadlu podobná plocha so zázračnými útvarmi ľadu.
Od prekrásneho zjavu a dojmu na tento pohľad objaviteľ nemohol sa ďalej pohnúť. Mladú jeho dušu naplnila nikdy netušiaca blaženosť, nad zdarom jeho bádateľského podniku, čo ihneď chcel zdeliť ťažko a so strachom čakajúcim spoločníkom. Dal znamenie k vytiahnutiu. Priatelia jeho tušiac nebezpečie, tak rýchlo ho ťahali do výše, že sa zaseknul medzi dve skaly a takto svoje podnikanie zaplatil skoro životom.
Po viacerých znameniach horko-ťažko sa vyslobodil z nebezpečného položenia a dostal sa zdravý na svetlo. Jaskyňa bola objavená. Ďalšie pokračovanie v objavení už bolo ľahšie.
Po oddýchnutí o prvej neopísateľnej radosti, spustil sa znovu do hĺbky, označoval cestu značkami, vysekával v ľade schody, aby aj jeho spoločníci sa mohli spustiť a obdivovať sa tak nevídanej krásy. Po ťažkej, ale úspešnej práci vrátili sa blažene domov.
Mesto Dobšiná v roku 1877 z vďaky umiestnilo pamätnú dosku pred vchodom jaskyne na brale s nápisom:
„Za uznanie objaviteľom jaskyne tejto Eugenu Ruffinyimu, Gustávovi Langovi a Andrejovi Megovi občania mesta“.

František Novotný
kronikár mesta

(Výpis z kroniky mesta bez jazykovej úpravy)

FOTOGRAFIE VLADIMÍRA VÁCLAVÍKA Z DOBŠINSKEJ ĽADOVEJ JASKYNE
{gallery}kultura/jaskyna{/gallery}

Čítať 4247 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:45

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.