a najkrajšie boli za obcou smerom k Plešiveckej planine. Určitý čas boli v časti Magdolna v Slovenskom Rudohorí. Malo to ale jednu nevýhodu. Občania z obce ju nemohli vidieť, lebo ju zatieňoval les.
Starosta obce si tohto roku prípravu vatry vzal, ako sa hovorí „za svoje“ a s podporou poslancov, občanov a mládeže zabezpečil také miesto, aby vatra bola viditeľná zo všetkých strán. Vybavil všetky úradné záležitosti a proces prípravy mal rýchly spád.
Občania a mládež obce na čele so starostom sa pustili do výnimočnej stavby. Ak vám poviem, že základ vatry tvoril štvorec s dĺžkou 4 metre, tak si to viete ľahko predstaviť, aké dielo to bolo. Spodná guľatina mala priemer 60 cm. Samotná výška bola temer 4 m. Smelo môžeme konštatovať, že taká vatra ešte nebola. Do histórie Rakovnice sa zapísala ako najväčšia. A len tak na okraj, aj najdlhšie horiaca.
Po zotmení to „vypuklo“. Vatru slávnostne zapálil starosta obce Ľuboš Lešták. Na fotografiách máte možnosť vidieť ako sa postupne rozhorela. Snažili sme sa zachytiť krásu plameňa, jeho metamorfózy, premeny, tvary, farby, svetelné hry na pozadí tmavej noci.
Nálada bola dobrá a mala stúpajúcu tendenciu. „Strážcovia vatry“ vydržali do skorého rána. Nesnažili sa ju uhasiť, ale nechali ju postupne dohorieť.
Vidieť ju mohli všetci občania preto, lebo bola na úžasnom mieste. Z každej strany obce, dokonca i zo susedných dedín ju pozorovali. Pri pohľade na toto „svetelné divadlo“ si poniektorí starší občania zaspomínali na časy, keď túto akciu pripravovali oni. Vyjadrili vďačnosť za to, že nové generácie sa podieľajú na odkaze a úsilí pre zachovanie dlhoročnej tradície spojenej s oslobodením našej vlasti, krajiny i obce.
Text i fotografie: Dr. Jozef Sabo

{gallery}kultura/tradicie/vatra{/gallery}
{jcomments on}