DOSPELÍ IV. liga VsFZ Východ
1. kolo: 15.8.2026 o 16.00: Kendice - Čirč, Rudňany - Dvorníky-Včeláre, Spišské Podhradie - Sobrance-Sobranecko. 16.8.2027 o 16.00: Čaňa - Rožňava, Gerlachov - Medzilaborce, Záhradé - Kechnec, Ľubotice - Geča 73.
štvrtok, 14 máj 2026 15:56
CINEAMA 2026 – Krajské kolo Košického kraja celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Rožňava – Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v piatok 15. mája 2026 krajské kolo celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026. Podujatie sa uskutoční od 9:00 hod. v Kine Apollo (Betliarska 8) v Rožňave a predstaví spolu 20 súťažných filmov rôznych žánrov.
CINEAMA patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie súťaže neprofesionálnej filmovej tvorby na Slovensku. Vyhlasovateľom, odborným garantom a hlavným partnerom súťaže je Národné osvetové centrum (NOC) a v roku 2026 sa uskutoční jej 34. ročník. Súťaž každoročne vytvára priestor pre prezentáciu tvorby, vyhľadávanie mladých talentov a podporuje rozvoj audiovizuálneho umenia.
Zverejnené v
Film
streda, 13 máj 2026 10:48
Noc múzeí a galérií 2026 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Sz. Tóth
Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí sa Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote aj tento rok zapája do celoeurópskej iniciatívy Noc múzeí a galérií, ktorá každoročne otvára dvere kultúrnych inštitúcií v netradičnom čase. V sobotu 23. mája 2026 tak múzeum privíta návštevníkov všetkých vekových kategórií a ponúkne im jedinečný priestor na objavovanie histórie a kultúry v nevšednej atmosfére.
Podujatie, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie kultúrne akcie svojho druhu, sa uskutoční už po dvadsiaty druhý raz. V roku 2026 sa Noc múzeí a galérií koná počas štvrtej májovej soboty. Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pri tejto príležitosti atraktívny program, ktorého súčasťou bude aj vernisáž jedinečnej výstavy.
Zverejnené v
Múzeá
pondelok, 11 máj 2026 15:47
Navždy sa lúčime s Boženou Čapovou z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Ondrej Doboš, brat
Každý človek sa vo svojom živote musí vysporiadať aj so smutnými udalosťami, medzi ktorými má významný podiel úmrtie v rodine.
S takouto smutnou udalosťou sa musím vyrovnať v týchto dňoch aj ja.
V sobotu 9. mája 2026 tento svet opustila moja sestra Božena Čapová vo veku nedožitých 83 rokov.
Veľmi ťažko znášam jej odchod, veď bola mojou mladšou sestrou. Predpokladal som, že ona sa bude lúčiť so mnou a nie naopak. Ale nie je vždy samozrejmosťou, že mladší odprevádzajú do večnosti svojich rodičov a starších príbuzných.
Pohreb a posledná rolúčka s mojou zosnulou sestrou sa uskutoční v stredu 13. mája 2026 o 15.00 hodine v Dome smútku v Rožňavskom Bystrom.
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
Rožňavskí futbalisti bojujúci vo IV. lige Majstrovstiev kraja Východ dospelých krátko po zápolení so svojim súperom zo Sobraniec prejavili obrovské nadšenie nad výsledkom. A mali aj prečo, keď sa po siedmich kolách konečne dočkali víťazstva a podarilo sa im tak poskočiť po 21. kole z 12-eho miesta tabuľky na 11-náste. Je to úspech aj pre nového trénera Tomáša Danka i hráčov, ktorí dostali šancu bojovať o tri body. Pozrime sa nižšie aj na ostatné výsledky kolektívov dospelých, dorastencov i žiakov z nášho reegiónu v súboji so svojimi súpermi. Nevídaný výsledok sme zaznamenali v zápase IV. ligy SD skupiny K-G medzi Tatranom Jasov a Maratónom Seňa 35:1! Pozrime sa podrobnejšie aj na ostatné súboje druhého májového kola.
Zverejnené v
Futbal
piatok, 08 máj 2026 10:24
Spomienky na hrdinov z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) MG od - Ž. Gonosová
V týchto dňoch si celý svet pripomína 81. výročie víťazstva nad fašizmom. Oslavy na počesť tohto výročia sa konajú aj na hornom Gemeri v mesiaci máj. Pamiatky na oslobodenie máme takmer v každej obci nášho regiónu. Pietnou spomienkou na túto veľkú udalosť si pripomínajú aj v obci Rožňavské Bystré. Vráťme sa k udalosti, o ktorej napísala aj bývalá starostka tejto obce, pani Želmíra Gonosová. Jej príspevok na našej stránke začína: " ... V našej malej obci Rožňavské Bystré máme pochovaných štyroch padlých účastníkov SNP – Ján a Pavol Belákovci, Ondrej Gallo-Krajný a Štefan Kalický. V obci žije priama príbuzná jedného z nich – dcéra Ondreja Gallu, pani Mária Lengová. Oslovila som ju, či by niečo nepovedala o svojom otcovi, ktorého stratila ako dvojročné dieťa. Slovo dalo slovo a pani Lengová prišla na Obecný úrad, kde so sebou doniesla fotografie svojho otca, napísaný životopis a s láskou, ale aj so slzami v očiach hovorila o svojom nepoznanom otcovi.
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
Strana 21 z 1819
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.