DOSPELÍ IV. liga VsFZ Východ
1. kolo: 15.8.2026 o 16.00: Kendice - Čirč, Rudňany - Dvorníky-Včeláre, Spišské Podhradie - Sobrance-Sobranecko. 16.8.2027 o 16.00: Čaňa - Rožňava, Gerlachov - Medzilaborce, Záhradé - Kechnec, Ľubotice - Geča 73.
Mestský futbalový klub (MFK) Rožňava v minulosti pôsobil v minulosti vo viacerých súťažiach, jednou z najvýznamnejšou z nich bola divízia. V článku sa dočítame o tomto období v rožňavskom futbale, pričom trikrát došlo aj k vypadnutiu z tejto súťaže. Súperi Rožňavy boli nielen z východného Slovenska (Liptovský Mikuláš, Nižná, Kysucké Nové Mesto, Martin, Čadca, Dolný Kubín, Podbrezová, Zvolen a iní). K dispozícii sú kádre a celkové umiestnenia v tabuľke. Text dopĺňa fotografia.
1965/1966
Káder na jeseň: Šalamon III, Rusňák, Kmec - Gašpar, Ičo, Štefánik, Dubay, Klučovský, Milko, Doboš, Lisoň, Veverica, Krzák, Gašparec, Lovacký, Bakoš, Goga, Miškovič, Laubert, Köteles, Šalamon I, Šalamon II
Zverejnené v
Futbal
streda, 06 máj 2026 16:34
Spoločná minulosť mesta Rožňava a jeho biskupstva existuje štvrťstoročie
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a Biskupský úrad v Rožňave pozývajú na výstavu 250 rokov spoločnej minulosti mesta a biskupstva. Výstava bude sprístupnená verejnosti od 14. mája do 3. júna 2026 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Slávnostná vernisáž sa uskutoční 14. mája 2026 o 16.00 hod. ako sprievodné podujatie Župných dní Košického samosprávneho kraja. Výstava prináša jedinečný pohľad na historický vývoj Rožňavy v kontexte významného jubilea – 250 rokov od založenia Rožňavského biskupstva v roku 1776. Toto výročie predstavuje príležitosť pripomenúť si kľúčové momenty, osobnosti a udalosti, ktoré formovali mesto nielen po duchovnej, ale aj kultúrnej a hospodárskej stránke.
Zverejnené v
Rožňava
streda, 06 máj 2026 11:13
V Rožňave pripravili finisáž výstavy Prierez tvorbou študentov gymnázia Eventus z Jágru
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje finisáž výstavy Prierez tvorbou, ktorá symbolicky uzavrie výstavu výtvarných prác študentov Umelecko-odborného gymnázia Eventus. Podujatie sa uskutoční 7. mája 2026 so začiatkom o 8.30 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Je určené pre študentov stredných škôl a ponúkne jedinečnú príležitosť nahliadnuť do sveta súčasného výtvarného umenia mladých autorov.
Program podujatia začne komentovanou prehliadkou výstavy, ktorá predstavuje takmer 40 výtvarných diel študentov gymnázia z maďarského Jágru. Následne budú mať študenti možnosť zúčastniť sa spoločného rozboru vystavených prác a nakoniec ich bude čakať tvorivý workshop. Pod vedením Évy Kelemen a Ónodi Mátyása si vyskúšajú výtvarnú techniku ebru.
Zverejnené v
Múzeá
utorok, 05 máj 2026 14:16
Muránska planina ukázala, že tma má hodnotu: odborná konferencia aj Deň Slnka spojili veda a zážitky
Napísal(a) J. Ulický
Revúca, 5. mája 2026 - Litterra v Revúcej sa na prelome apríla a mája stala miestom, kde sa stretli vedci aj verejnosť pri téme, ktorá je čoraz aktuálnejšia – vzťahu človeka k svetlu a tme. Pri príležitosti 2. výročia založenia Parku tmavej oblohy Muránska planina sa uskutočnila odborná konferencia spolu s podujatím Deň Slnka, ktoré spoločne ponúkli pohľad na problematiku svetelného smogu z viacerých perspektív.
Vo štvrtok 30. apríla 2026 sa v priestoroch múzea Litterra konala odborná konferencia zameraná na svetelný smog, ochranu tmavej oblohy a jej vplyv na zdravie, biodiverzitu aj rozvoj regiónov. Program priniesol vystúpenia odborníkov zo Slovenska i zahraničia, ktorí sa venovali vplyvu svetla na spánok a cirkadiánne rytmy, meraniu intenzity tmy a monitoringu nočnej oblohy, ako aj environmentálnym dopadom svetelného znečistenia.
Zverejnené v
Muránska planina
utorok, 05 máj 2026 11:49
Svätému Floriánovi venovali slávnostnú omšu v rímsko-katolíckom Kostole sv. Juraja v Muráni
Napísal(a) G. Jakubecová
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom taktiež v Rakúsku, Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku a Poľsku. Narodil sa v rímskej provincii Noriko za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešné Rakúsko). V roku 304 sa postavil na obranu v Lorchu zatknutých a uväznených 40 kresťanských legionárov. Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája roku 304 na brehu rieky Enns. Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne utopený vo vodách Enns.
Zverejnené v
Oslavy
Strana 22 z 1819
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.