Kultúra (3077)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Obrázky z februárovej zimy na Gemeri po jej najnovšej nádielke
Napísal(a) MG od
Prvý deň tohto týždňa sa niesol na sociálnej sieti v znamení snehových nádielok. Horliví fotoamatéri sa predbiehali, kto sa preukáže najzaujímavejším záberom z miesta svojho bydliska. Na ich uverejnenie som však nemal veľký výber. Väčšinou sa takéto obrázky s veľkým množstvom snehu zamerali iba na dvory, alebo blízke okolia domov. Škoda. Chýbala ozajstná kvalita nielen záberu, ale aj jeho prevedenia. Ako keby sa autori snímok báli vyjsť ďalej od svojej parcely. Podľa našej centrálnej spravodajskej agentúry, ktorá iba stručne informovala o našom regióne a konštatovala, že "Snehová búrka zasiahla v pondelok (5.2.) od skorého rána do poludňajších hodín oblasť Silickej planiny v Rožňavskom okrese.
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región
Napísal(a) MG od
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región. A keďže práve čas, ktorý žijeme, patrí medzi fašiangové, priblížime vám prostredníctvom fotografií pána Petra Pobočeka jednu z takých udalostí aj na stránke Maj Gemer. Nebudem hádam nosiť drevo do lesa, keď pripomeniem, že fašiangy sa začínajú po Troch kráľoch a trvajú až do polnoci pred Popolcovou stredou. Tohto roku fašiangy budú trvať do 14. februára. Toto obdobie aj v minulosti predchádzalo štyridsaťdennému pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou, kedy sa má, okrem iného, upustiť od požívania mäsa. Preto boli fašiangy oficiálne považované za sviatok jedla. Jedným z ich hlavných účelov bolo dosýta sa najesť. Tradície fašiangov sú navyše poznamenané ľudovými zábavami, sprievodmi v maskách a na záver pochovávaním basy.
V piatok 2. februára 2018 v skorých ranných hodinách zomrel v rožňavskej nemocnici prof. Dr. h. c. Ing. Ján Fabián, CSc. vo veku nedožitých 83 rokov. Gemer a najmä banícka obec stráca v jeho osobe vzácneho človeka i odborníka, ktorý sa zaslúžil o rozvoj železorudného baníctva nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. V jeho rodisku obdržal na Deň obce Rakovnica Čestné občianstvo, ktoré mu bolo udelené starostom obce Ľubošom Leštákom za jeho mimoriadnu prácu a šírenie dobrého mena obce. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v Rakovnici 6. februára 2018 o 14.00 hodine v Dome smútku.
Prof. Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 19. septembra 1935. Pochádzal z baníckej rodiny. Jeho otec Peter Fabián ako baník odpracoval 27 rokov v Železorudných baniach v Rožňave, úsek Rudná.
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA. Ide o jubilejný piaty ročník tejto výstavy; tento rok s názvom „PREČO“. Vernisáž sa uskutočnila 30. januára 2018 za prítomnosti a pod hlavnou záštitou Dr. Istvána Grezsu, splnomocnenca vlády MR, a pod záštitou Attilu Haraszti, generálneho konzula MR v Košiciach.
Tohtoročná výstava, ktorá zaplnila všetky výstavné plochy galérie rôznorodými výtvarnými dielami súčasných autorov, pritiahla už na vernisáž veľký počet záujemcov.
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ oživili Bystränky
Napísal(a) Mária Ferenczová
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ priniesla do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Bystränky. V stredu 31. januára 2018 sa opäť zišli priaznivci tradičnej ľudovej kultúry, aby si oživili spomienky na mladé roky a tí mladší sa zoznámili s ďalšími ľudovými zvykmi, ktoré sa v Gemeri dodržiavali. „Počas fašiangov sa v Rožňavskom Bystrom konali aj páračky a to bola príležitosť na stretnutia počas dlhých zimných večerov a pre mládež aj na zábavu,“ uviedla pani Zuzana Tomková, nositeľka tradícií z Rožňavského Bystrého.
Páranie peria dnes už nie je bežná záležitosť ani v dedinách. To aké perie sa pára, do čoho sa používa i iné zaujímavosti o páračkách i mužských prácach v zimnom období sa prítomní od nej
Čo si môžu vo februári 2018 návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pozrieť
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas februára 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy – „Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“, „Žijem na strome a je mi dobre“, „Dieťa a jeho svet“, v rámci ktorých sú pripravené rôzne sprievodné hravé aktivity. Predmetom mesiaca február bude potápačský oblek československej produkcie z roku 1952, ktorý je súčasťou bohatej a unikátnej zbierky potápačskej techniky a výstroje. Dnešné deti si len ťažko vedia predstaviť ako sa v minulosti vychovávali deti, čo nosili oblečené a s akými hračkami sa hrali. Obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry
Piesne pani Márie Brdárskej - Janoške aj v relácii Zem spieva mali ozdravujúce účinky
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obľúbený televízny folklórny program Zem spieva, ktorý mal vlani na RTVS úspešnú 1. sériu, pokračuje na Jednotke každú sobotu aj v roku 2018 druhou sériou. Pre našich Gemerských folkloristov je potešiteľné, že medzi účastníkmi jej 3. časti na obrazovkách televízorov predstavili aj našu najúspešnejšiu folkloristku z Rejdovej, pani Máriu Brdársku - Janošku. Pani Brdárska sa v priamom prenose priznala k svojmu veku, keď na otázku moderátorov odkedy spieva, povedala, že už 80 rokov od narodenia. Mladým komentátorom povedala, že jej k životu pomáha pitie zdravej studenej vody z prameňa, ktorý je v rejdovskom chotári dokonca označený ako Prameň pani Brdárskej. Je pekne upravený a môže byť príkladom udržiavania takýchto prameňov zdravej pitnej vody aj iným na širokom okolí.
Predmet mesiaca február: Unikátny potápačský oblek MICHELIN – FATRA
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Predmetom mesiaca február v GMM v Rimavskej Sobote je suchý potápačský oblek československej produkcie od výrobcu FATRA Napajedla (dnes Česká republika), pochádzajúci z roku 1952. Jeho súčasťou je tiež kukla. Farba obleku je maskáčovej štvorkombinácie: zelená, svetlokávová, sivá a hnedá. Vo viacerých smeroch ide o unikátny zbierkový predmet. Je to jeden z dvoch zachovalých oblekov tohto typu používaných už v roku 1954 pri speleopotápačskom prieskume Ing. Viliamom Rozložníkom v Slovenskom krase. Tieto vodotesné obleky, s označením MICHELIN, boli začiatkom 50. rokov 20. storočia pre potreby ženistov Československej ľudovej armády vyrobené z materiálu získaného priamo od významnej francúzskej gumárenskej firmy MICHELIN.
O dôležitosti svetla pri fotografovaní a jeho bohatých možnostiach s Dušanom Petrom
Napísal(a) TIC
Nejde to vždy a nejde to ľahko. Na tvorivú prácu musí vzniknúť ideálne rozpoloženie ducha a mysle...
Všetci poznáme zázračnú moc fotografie. Zachytí neopakovateľný okamih, ktorý nevybledne a poteší aj po mnohých rokoch. O význame svetla v živote človeka niet pochýb. Prirodzené denné svetlo sa vo večerných aj nočných hodinách a počas chladných dní dopĺňa tým umelým. O dôležitosti svetla pri fotografovaní a jeho bohatých možnostiach som sa opýtala Dušana Petra, mladého amatérskeho fotografa, narodeného i žijúceho v Revúcej.
Kto alebo čo Ťa priviedlo k fotografovaniu?
Pozývame vás do Revúcej na prednášku o ľudovom kožušníctve spojenú s výstavou
Napísal(a) L.O.K
Z Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme obdržali zaujímavý i podnetný text. Hneď v úvode sa pýtajú: "Máte radi folklór a radi by ste sa v tejto oblasti vzdelali? Pozývame Vás na prednášku o ľudovom kožušníctve spojenú s výstavou s názvom ŠUP HO S KOŽUCHOM CEZ PLECIA S HRAŠKOU! Výstava prezentuje 8 mesačný výskum spracovávania kože a kožušinových výrobkov v obci Muránska Zdychava. Do problematiky vás uvedie Mgr. Petra “Hraška” Oravcová, etnologička, kurátorka, muzeologička."
Viac...
Mladí umelci výtvarných odborov ZUŠ novohradského a gemersko-malohontského regiónu vystavujú v Revúcej
Napísal(a) MG od
Jedenásty ročník výstavy výtvarných prác mladých umelcov výtvarných odborov ZUŠ novohradského a gemersko-malohontského regiónu pomenovanej ako Paleta mladých výtvarníkov, začínal slávnostnou vernisážou 19.1.2018 o 13.00 v dôstojných podkrovných priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Organizátorom Palety je tohto roku Súkromná základná umelecká škola Artiana Revúca. Na výstave je prezentovaných 117 výtvarných prác žiakov zo ZUŠ Tisovec, Veľký Krtíš, Hnúšťa, Rimavská Sobota, Poltár, Balog nad Ipľom, Fiľakovo, Revúca, ďalej z CZUŠ a SZUŠ Lučenec, a SZUŠ Revúca. Spomedzi nich porota ocenila 23 žiakov.
Medzinárodná tvorivá komunita Rovás (eNRA) vystavuje tento rok v Rožňave už po piatykrát
Napísal(a) Ágnes Kovács
Toto tvorivé zoskupenie, ktoré vzniklo v roku 2012 pod záštitou združenia Rovás so sídlom v Košiciach, prináša každý rok diela veľmi rôznorodého štýlu a techniky, s rozmanitou tematikou, pričom výstavy predsa len zosúlaďuje rovnaká vlnová dĺžka a potreba spolupatričnosti. Materiál výstav eNRA sa zväčša rodí počas medzinárodných letných táborov. Tento rok, keďže sa jedná o veľkú jubilejnú výstavu k 5. ročníku, budú návštevníci mať možnosť popri domácich autoroch z eNRA, ako sú akademický maliar Otto Szabó alebo grafik Zoltán Zeman, vidieť aj ďalšie samostatné výstavy popredných autorov, ako sú József Szurcsik (akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny), István Orosz (umelecký grafik, nositeľ Kossuthovej ceny), Márton Barabás (akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny), Attila Dienes (umelecký sochár, laureát Munkácsyho ceny), Tamás Gaál (umelecký sochár, laureát Munkácsyho ceny), László Nemes (akademický maliar) a grafička Vica Juhász.
Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov je názov novej knihy Alexandra Botoša
Napísal(a) AB
V stredu 31. januára 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“, ktorej autorom je archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš. Kniha s názvom Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov z pera Alexandra Botoša, na 132 stranách, približuje čitateľovi praveké, protohistorické, včasnostredoveké, stredoveké a novoveké osídlenie mesta Rimavská Sobota. Čitateľ sa v prezentovanej knihe môže okrem iného dočítať o významnom osídlení mesta v neskorej a mladšej dobe bronzovej, počas ktorého môžeme územie súčasného mesta označiť za významné hospodárske a obchodné centrum pilinskej a kyjatickej kultúry. Z tohto obdobia je z územia mesta Rimavská Sobota známych niekoľko sídlisk (osád), štyri bronzové poklady a žiarové pohrebisko pilinskej a kyjatickej kultúry.
V programe U nás taká obyčaj... uvedú Bistränskia páraški
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj v novom roku pokračuje v projekte „U nás taká obyčaj...“, ktorý je zameraný na prezentáciu tradičnej kultúry horného Gemera. Prvý folklórny večer v tomto roku bude patriť zvykom a obvyklým činnostiam počas fašiangového obdobia. Aj keď sa v našom regióne nezachovala tradícia bujarých zábav a sprievodov, na dedinách sa v tomto čase konali svadby, zabíjačky, hostiny, zábavy s muzikou, priadky či páračky, kde sa mládež stretávala aj so zámerom zabaviť sa. „V stredu 31. januára 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uvidíme v podaní folklórnej skupiny Bystränky čo sa všetko odohrávalo v minulosti na fašiangových páračkách v Rožňavskom Bystrom.