Kultúra

Kultúra (3096)

Podradené kategórie

Pranostiky

Pranostiky (0)

Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.

 

Zobraziť položky...
Svetový deň cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji: Exkurzia na sopku aj netradičné prehliadky múzeí

Svetový deň cestovného ruchu by sme v roku 2025 radi oslávili zapojením širokej verejnosti, ale aj školských skupín. Preto sme sa v tomto roku ubrali týmito dvoma smermi.
Pre školy sa toto podujatie uskutoční dňa 26.septembra 2025. V doobedňajších hodinách ich pozývame, aby s nami objavili skryté bohatstvo regiónu Gemer-Malohont. V spolupráci s OOCR Gemer pre nich pripravujeme vedomostný kvíz o našom regióne.
Tiež v doobedňajších hodinách tu máme pre stredoškolákov prednášku a netradičné sprevádzanie výstavou v podaní historika Attilu Simona. Pán Simon nám porozpráva o Rimavskej Sobote v období 1919-1945 s názvom Od prechodu k prechodu.
V poobedňajších hodinách by sme radi oslovili žiakov navštevujúcich školské kluby a družiny.

Hasiči z Jelšavy v Budapešti, Nadlaku a v Tótkomlósi

Druhý septembrový víkend (13. – 14. 09.) patril stretnutiam s dobrovoľnými hasičmi z partnerských miest – maďarského Tótkomlóša a rumunského Nadlaku. V sobotu 13. 09. 25 v Budapešti organizovali Hasičský deň pre dobrovoľných, závodných, ale aj profesionálnych hasičov pod názvom „LÁNGTÉR“ (v preklade priestor ohňa). Toto podujatie sa organizuje už niekoľko rokov, na ktorom sa hasiči môžu zoznámiť s novinkami na úseku požiarnej ochrany – či ide o technické vybavenie, ale aj o ochranné pomôcky.

Na toto podujatie sme dostali pozvanie od veliteľa ÖTE Tótkomlós Sándora Nagya.

Prechádzku Rimavskou Sobotou pripravilo Gemersko-malohontské múzeum

Historické miesta v zrkadle príbehov! Príbehy Rimavskej Soboty aj s návštevou historickej knižnice  vo veži evanjelického kostola, krypty sochára Istvána Ferenczyho, či zvonice reformovaného kostola s panoramatickým pohľadom na mesto. 21. septembra 2025 o 14:00 hodine sa v uliciach historického centra Rimavskej Soboty uskutoční podujatie Gemersko-malohontského múzea s názvom „Prechádzka Rimavskou Sobotou“, v rámci ktorého môžu účastníci spoznať zaujímavé príbehy, miesta, mýty a fakty viažuce sa k mestu a k jeho obyvateľom. Prechádzka je sprievodným podujatím k dočasnej výstave múzea:  „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból“ a uskutoční sa ako súčasť programu Európskeho týždňa mobility, v rámci ktorého môžete získať 50% zľavu zo vstupného, ak na podujatie prídete bez auta.

Gemerský pohár 2025 v hasičskom športe získal okres Revúca

Veľký Blh – Gemer je jeden z najkrajších turistických regiónov Slovenska. Do regiónu Gemer patria okresy: Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemer medzi najchudobnejší región Slovenska. 

V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne, sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu.    

Paličkovaná čipka z Gemera – tradícia, ktorá pretrváva

Z jemných nití, prepletených rukami trpezlivých čipkárok, vzniká kultúrny klenot, ktorý prežil stáročia – a stále žije.

Výstava Klubu paličkovanej čipky je od 9. do 30. septembra 2025 sprístupnená v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave,  ktorá túto jedinečnú krásu sprostredkuje každému záujemcovi. Výstava je súčasťou sprievodných aktivít Rožňavského jarmoku 2025, ktorý organizuje Mesto Rožňava. Celý program si môžete pozrieť tu: https://roznavskenoviny.sk/roznavsky-jarmok-2025/

Medzi východoslovenskými regiónmi, kde paličkovaná čipka nadobudla svoj jedinečný charakter, vyniká oblasť Gemera. Práve tu sa vytvorili osobité typy čipky, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Gemerská paličkovaná čipka nie je len remeselným výtvorom – je to umelecký prejav, nositeľ histórie a dôkaz majstrovstva generácií žien, ktoré sa jej venovali.

Výstavu rómskej umelkyne Šarloty Bottovej Tváre, ktoré zanechali stopu otvoria v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu talentovanej rómskej umelkyne Šarloty Bottovej pod názvom Tváre, ktoré zanechali stopu, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. septembra 2025 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Cez tridsiatku portrétov bude mať návštevník výstavy možnosť vnímať nielen realistické zobrazenie ale dokonca i samotnú emóciu. 

V tvorbe tejto neprofesionálnej výtvarníčky dominujú portréty, aj keď v minulosti stvárňovala i krajinárske motívy. Jej diela často zobrazujú bežných ľudí, ale tiež známe osobnosti zo spoločenského, kultúrneho a politického života z domáceho či zahraničného prostredia. Tvorí pomocou grafitových ceruziek, pastelom, v poslednej dobe začala využívať akryl a dokonca aj kombináciu týchto techník. V procese tvorby sa sústreďuje na detail.

Posledný denník vojnového zajatca, Gézu Haynika z roku 1918 * Predmet mesiaca – september 2025

Bolo to len nedávno, keď v roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie unikátneho vojenského denníka vojnového zajatca z Rimavskej Soboty v Rusku, publicistu Gézu Haynika. Dvojjazyčná slovensko-maďarská publikácia s názvom „Poznámky – Jegyzetek. Denník vojnového zajatca – Egy hadifogoly naplója 1916-1917” zo zajateckého tábora v Rusku je autentickým dokladom života vojaka-dôstojníka z Rimavskej Soboty na východnom fronte vo  vojnových rokoch 1916-1917. Poskytuje pohľad na každodenný život vojaka rakúsko-uhorskej armády v zajateckom tábore v Nižnom Novgorode "zvnútra". Autorom záznamov je žurnalista miestnych novín Gömör-Kishont a niekdajší pracovník Gemerského múzea z medzivojnového obdobia, Géza Haynik, ktorý svoje myšlienky zaznamenal ceruzkou v troch zošitoch.

Čaká vás výstava obrazov Kataríny Višňovskej Oheň v duši a výstava kníh rôznych žánrov Kniha roka

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sa aj v tomto roku zapája do sprievodného programu Rožňavského jarmoku. Hneď na úvod týždňa, v pondelok 8.9.2025 sa uskutoční otvorenie výstavy obrazov Kataríny Višňovskej Oheň v duši a putovná výstava kníh autorov rôznych žánrov Kniha roka Košického kraja.

Maľovanie je zábavná a kreatívna aktivita, ktorá umožňuje vyjadriť svoje myšlienky, pocity a predstavy pomocou farieb a štetcov. Naučiť sa maľovať by mohol zvládnuť asi každý, stačí len trpezlivosť a usilovnosť. Pokiaľ má daná osoba vrodený talent, bude maľovanie hračka. Pokiaľ ale talent nemá, je možné, že sa pri maľovaní svojho prvého obrazu natrápi.

Budujeme partnerstvá: Projekt #4museums mení Gemersko-malohontské múzeum na moderné kultúrne centrum

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, najstaršia kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, realizuje významný projekt s názvom #4museums: Inovatívna ochrana a prezentácia kultúrneho dedičstva, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu Interreg V-A Maďarsko - Slovensko (HUSK). Múzeu sa podarilo získať 892 891,64 eur.
Dofinancovaním Banskobystrického samosprávneho kraja sa zrekonštruuje celé 2. poschodie múzea vrátene chodby a sociálne zariadenia. Vďaka tejto kombinácii medzinárodného projektu a podpory z verejných zdrojov dôjde k celkovej premene tejto najstaršej kultúrnej inštitúcie kraja na moderné a zážitkové centrum kultúrneho dedičstva, ktoré bude slúžiť nielen návštevníkom, ale aj odborníkom a komunitám.

Na Hrádku zorganizovali detskú prekážkovú súťaž Magnezitársky tvrďas

Občianske združenie Vyšší level z Revúcej a SMZ, a. s. Jelšava zorganizovali v nedeľu 31. augusta 2025 detskú prekážkovú súťaž Magnezitársky tvrďas v rekreačnom areáli Hrádok.
Rodičia svoje deti prihlasovali do súťaže vopred – zaevidovalo sa cca 130 detí. Nie všetky zaevidované deti sa zúčastnili tejto prekážkovej súťaže. Deti boli zaradené do troch vekových kategórií, súťažili zvlášť chlapci a zvlášť dievčatá.
Aj dobrovoľní hasiči z Jelšavy pripravili pre deti niekoľko stanovíšť, kde sa deti „zapotili“, ale aj získali zručnosti a prekonávali aj strach pri niektorých prekážkach – napríklad preliezanie cez rebrík vysoký 2 m, prechod v tuneli plný peny, prebrodenie sa v blate a vo vode.
Po vyhodnotení súťaže prišiel záver dňa a deti sa vyšantili v hasičskej pene. Bol to príjemne strávený deň, príjemné ukončenie letných prázdnin.

Strana 13 z 222