Kultúra (2841)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Esencia svetla * Zmysel pre mnohotvárnosť a pozornosť k detailu
Napísal(a) T. BachňákováZreštaurovaná aj kniha životnej filozofie z roku 1621 * Predmet mesiaca jún 2023
Napísal(a) I. KrnáčováPredmetom mesiaca jún sú dve zreštaurované historické tlače z knižnice múzea. Reštaurovanie tlačí podporil Fond na podporu umenia. Knihy sú vystavené v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 30. júna 2023.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v júni ďalšie dve zreštaurované historické tlače. Prvou je v dnešnej dobe už netradičná kniha: Berlinischer Briefsteller für das gemeine Leben. Zum Gebrauch für deutsche Schulen und für jeden, der in der Briefftellerei Unterricht verlangt und bedarf. (Berlínska príručka písomnej komunikácie pre každodenný život. Na použitie v nemeckých školách a pre každého, kto sa chce alebo potrebuje naučiť písať listy). Kniha bola vydaná v Berlíne v roku 1786, v nemeckom jazyku, s použitím nemeckého lomeného gotického písma, známeho pod názvom švabach.
Pred 110 rokmi zomrel v Budapešti významný rožňavský rodák Miklós Lakatos
Napísal(a) S. HolečkováRožňavský rodák Miklós Lakatos (1824 – 1913) bol právnikom a dôstojníkom 9. košického honvédskeho práporu (kassai vörössipkás 9. honvédzászlóalj főhadnagya) počas revolučných rokov 1848 – 1949.
Za účelom bádania naše múzeum v dňoch 17. – 19. mája 2023 navštívili prapravnuk Miklósa Lakatosa, novinár Miklós Horváth a historik Mihály Bartos z Budapešti. Cieľom návštevy boli informácie viažuce sa k osobnosti Miklósa Lakatosa získané výskumom kurátorky fondu História I, ktorá sa predmetnej téme venovala v rámci výskumnej úlohy zameranej na Mestské múzeum v Rožňave.
Takýmto heslom som sa riadila, keď som po tieto dni bola pani Dankou Červenákovou, pracovníčkou knižnice, pozvaná do Obecnej knižnice v Gemerskej Polome, aby som žiakom tunajšej základnej školy pripomenula život a dielo nášho rodáka a národovca Petra Kellnera Hostinského. Je to v období, kedy si pripomíname jeho okrúhle výročia, 200 rokov od jeho narodenia a 150 rokov od jeho smrti. A zaujímavosťou je aj to, že v tomto roku si tiež pripomíname 160. výročie vzniku Matice slovenskej, ktorej Peter Kellner bol spoluzakladateľom. Žiakom som vysvetlila poslanie Matice slovenskej a jej úlohu na uchovávanie kultúrnych a národných tradícií. Jednotlivé besedy boli uskutočnené s prihliadnutím na vekové kategórie, pričom neboli nudné, práveže mali inšpiratívny charakter, a čo je dobré, nemíňali sa účinku.
V Rákoši oslávili 130. výročie založenia dobrovoľného hasičstva
Napísal(a) G. JakubecováSobota 27. mája 2023 bola slávnostným dňom pre obec Rákoš a hlavne pre jej dobrovoľných hasičov na strednom Gemeri. Oslavovali totiž svoje 130. výročie založenia dobrovoľného hasičstva. Ráno pred obecným úradom sa začali zhromažďovať dobrovoľní hasiči z okresu Revúca a pozvaní hostia, odkiaľ sa pohol sprievod obcou až na futbalové ihrisko. Na nástupe sa k prítomným prihovorila starostka obce Lýdia Nemogová Gallová, vypočuli sme si Modlitbu hasiča a príhovor veliteľa DHZ Rákoš Milana Takáča. Program pokračoval slávnostným oceňovaním:
Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej udelila Stuhu k zástave pre DHZ Rákoš pri príležitosti 130. výročia založenia. Starostka obce pripla stuhy: DHZ – Držkovce, Gemer, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Hucín, Chyžné, Jelšava, Kameňany, Lubeník, Magnezitovce, Muránska Dlhá Lúka, Nandraž, Rákoš, Ratková, Ratkovské Bystré, Revúčka, Sirk, Polícii SR – OO PZ Jelšava, OR HaZZ Revúca, Jelšavskej ceche, Rákošskej cäche.
Na výstave krajského kola súťaže AMFO 2023 v Spišskej Novej Vsi bude zastúpený aj horný Gemer
Napísal(a) mg odZ informácií získaných zo Spišského kultúrneho centra a knižnice v Spišskej Novej Vsi (SKCaK) na internete, sme sa dozvedeli, že Spišiaci v nasledujúcich dňoch pripravujú vernisáž najlepších fotografií vybraných do krajského kola súťaže AMFO 2023. Vernisáž sa uskutoční dňa 8.6.2023 o 16.30 hod. v priestoroch SKCaK na Zimnej ulici 47.
Do krajského kola Košického samosprávneho kraja postúpilo 89 autorov s 297 fotografiami, čo znamená nárast oproti uplynulému roku. V 51. ročníku vyvolala veľký záujem u fotografov nová kategória – diptych. Jednoducho povedané, je to výraz pre viacero obrazov umiestnených v jednom ráme. Odborná porota v zložení Stanislav Mihalík EP, Mgr. art. Zuzana Jakabová a Dávid Doroš, MgA. sa podrobne zaoberala každou jednou prihlásenou fotografiou a na výstavu vybrali 98 najlepších fotografií od 50 autorov, ktoré budú môcť diváci vidieť do 11. 7. 2023.
Výjazdové workshopy s Baníckym múzeom na Gotickej ceste Gemera
Napísal(a) E. Hermélyi GecelovskáPre žiakov 2. stupňa základných škôl a žiakov stredných škôl pripravilo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v partnerstve s OZ Gotická cesta výjazdové workshopy. Podujatie bude prebiehať počas dvoch dní, a to 15. a 21. júna 2023.
Program workshopu bude naozaj bohatý. Pre študentov je naplánovaná študijná exkurzia kostolov na Gotickej ceste Gemera. Navštívia kostoly v Plešivci, Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach. Po exkurzii budú mať možnosť nahliadnuť na techniky získavania pigmentov z rôznych druhov minerálov na maľbu fresiek a následne sami namaľujú gotické výjavy a ornamenty na drevenú kazetu. Poniektorých možno skôr zaujme výroba magnetiek s rovnakou tematikou. Na konci dňa si študenti na pamiatku vyrobia odznaky s logami kostolov Gotickej cesty.
Priestor vyhradený pre Týždeň detí v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi GecelovskáZažiť Týždeň detí – týždeň plný vedomostí a zábavy za svoje brány pozýva všetkých žiakov materských a základných škôl Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Podujatie bude prebiehať v dvoch prevádzkach múzea. V Galérií Baníckeho múzea v Rožňave čaká na žiakov aktivita pod názvom Remeselník, hor sa s kožou na trh!. V rámci nej si deti prostredníctvom komentovanej prehliadky prezrú celú novootvorenú výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu a následne si získané poznatky overia v kvíze. Naučia sa tiež rozpoznať rôzne druhy kože a zapletať kožené pásiky viacerými spôsobmi. Nakoniec si vyrobia vlastné kožené náramky či kožené záložky do kníh.
Pri knižných novinkách u nás v knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) M. AntalováKNIHA, najväčší priateľ človeka od nepamäti patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých, či starých. Preto je potešiteľné, že Obecná knižnica v našej obci Gemerská Poloma v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej už roky pripravuje besedu s vernými čitateľmi v rámci projektu o knižných novinkách. Nevynechali sme ani tento rok (2023), pretože knihovníčka vypracovala projekt na nákup literatúry a opäť bola úspešná, a tak do knižnice pribudli nové knihy.
Pozvanie prijali aj poslankyne obecného zastupiteľstva pani Janka Ciberajová, Ľubica Šmelková a Mária Antalová, ktorá nás zasvätila aj do tajov pletenia rôznych dekorácií z papiera. Srdečne sme privítali aj bývalú knihovníčku, pani Máriu Červenákovú, ktorá ostala knižnici verná.
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu. Jedným z viacerých sprievodných podujatí k výstave, ktoré múzejníci pripravili, sú múzejno-pedagogické aktivity pod názvom Remeselník, hor sa s kožou na trh!
V rámci tohto sprievodného podujatia sa najprv žiaci základných škôl zúčastnia komentovanej prehliadky výstavy a následne si prostredníctvom kvízu overia nadobudnuté vedomosti. Spoznajú taktiež rôzne druhy kože a naučia sa zapletať kožené pásiky rôznymi spôsobmi. Dokonca niektorých hodín sa zúčastní aj miestny remeselník Mgr. Martin Kováč, ktorý žiakom prakticky ukáže ako pracovať s kožou. Na konci aktivity si žiaci vyrobia vlastné kožené náramky a záložky do kníh. „Teší nás, že aj prostredníctvom tejto výstavy môžeme deťom priblížiť históriu spracovania kože a rôzne remeslá, ktoré súvisia so spracovaním tohto materiálu. V tvorivých dielňach si žiaci budú môcť vyskúšať samotnú prácu s kožou, spoznajú jej vlastnosti a náradia remeselníkov,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin.
Divadelné dosky Mestského domu kultúry v Revúcej boli 19. mája 2023 svedkami nezvyčajnej udalosti. Pod vedením skúseného divadelného režiséra Michala Spišáka divadelní ochotníci z Revúcej i Tisovca mali večer predstavenie novonaštudovanej hry dávneho chyžnianskeho rodáka Sama Tomášika Svadba pod Kohútom. Na tomto predstavení bol aj náš známy Peter Poboček a svojím objektívom fotoparátu zvečnil niektoré obrazy tejto hry aj pre našich čitateľov. Svadby bývali a ešte stále bývajú nezabudnuteľným folklórom, ktorý sa stáročia odohráva medzi našimi krajanmi. Mnohé sa stali presnou kópiou toho, čo sa obyčajne v sobotu dialo medzi svadobčanmi nevesty i mladoženícha a svadobných materí a svadobných otcov. Existujú večne zapísané postavy starejších, družbov i svatovcov, ktorí sa na túto udalosť pripravovali veľmi zodpovedne. Učili sa texty postáv tak, ako ich napísali ich autori pred niekoľkými storočiami. Ešte i dnes si spomínam, ako prišiel za mnou strýko, ktorý vydával dcéru a ja som jej mal robiť družbu. Samozrejme, že mi priniesol ručne písanú knižôčku s textami, ktoré mi pripadali ako spred vyše sto rokov. Dokonca i znenie bolo akési staromódne a podobalo sa na českú reč.
Medailou sv. Floriána oceňovali profeisionálnych i dobrovoľných hasičov
Napísal(a) G. JakubecováKrajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici v spolupráci s Krajskou organizáciou Dobrovoľnej požiarnej ochrany (KO DPO) SR v Banskej Bystrici zorganizovali dňa 19. 05. 2023 v priestoroch Technickej univerzity vo Zvolene slávnostné oceňovanie pri príležitosti sviatku sv. Floriána. Oceňovali sa profesionálni ale aj dobrovoľní hasiči v rámci banskobystrického kraja.
Z Územnej organizácie (ÚzO) DPO SR v Revúcej bola za dobrovoľných hasičov ocenená Medailou sv. Floriána za dlhodobú a obetavú prácu v DPO SR pani Helena Nižníková z DHZ Kameňany. Toto ocenenie je v správnych rukách.
Aj touto cestou blahoželáme, Helenka, prajeme ešte veľa rokov aktívnej práce medzi dobrovoľnými hasičmi.
Prednáška s názvom Z kostolov inšpirované... sa uskutoční 25. mája 2023 o 16.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Prednáška etnologičky Mgr. Ľudmily Pulišovej sa venuje bohato zdobeným dreveným truhliciam, ich histórii, ornamentálnej výzdobe, významu a funkcii. Bohaté motívy na truhliciach boli často inšpirované výzdobnými prvkami interiérov kostolov, ako prezrádza aj samotný názov prednášky. Vstupné na prednášku je 1 €.
V roku 2022 získalo 12 gotických kostolov Gemera-Malohontu titul Európske dedičstvo. V tejto súvislosti bol rok 2023 vyhlásený v Banskobystrickom a Košickom samosprávnom kraji za Rok nástennej maľby. Roku nástennej maľby je preto venovaných viacero aktivít realizovaných Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Jednou z nich je prednáška Mgr. Ľudmily Pulišovej – Z kostolov inšpirované..., prezentujúca drevené bohato maľované truhlice, ich históriu, používanie a dekór. Pri výzdobe truhlíc ich výrobcovia v mnohých prípadoch hľadali inšpiráciu práve vo výzdobe interiérov kostolov.
Pripomíname si v decembri
2024
Jur Hronec – 65. výročie úmrtia
1. december – Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Jozef Bahéry – 180. výročie narodenia
8. december – Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Imrich Oravecz – 130. výročie narodenia
15. december – Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska – 22.12.1971 Rožňava) – maliar, portrétista, krajinár.
Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.
-MM-
Alžbeta Göllnerová-Gwerková – 80. výročie úmrtia
18. december – Alžbeta Göllnerová - Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog – 18.12.1944 Kremnička) – literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička.
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Samuel Cambel – 115. výročie úmrtia
18. december – Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Pavol Markovič – 195. výročie narodenia
20. december – Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Karol Adler – 80. výročie úmrtia
20. december – Karol Adler (20.3.1910 Kolta – 20.12.1944 Dobšiná) – partizánsky veliteľ.
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-
Jozef Beňo – 5. výročie úmrtia
23. december – Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-
Jarmila Štítnická - 100. výročie narodenia
25. december – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.
Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-