Kultúra (2739)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Návrat do minulosti * Zážitková expozícia novej generácie (virtuálna realita)
Napísal(a) É. KerényiGemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre verejnosť i školské skupiny zážitkovú prehliadku stálej vlastivednej expozície múzea s využitím virtuálnej reality pod názvom Návrat do minulosti. Moderným spôsobom budú návštevníkom priblížené dejiny múzea od jeho založenia v roku 1882 do sprístupnenia prvej stálej expozície v roku 1913. Zážitková prehliadka pre verejnosť sa uskutoční 18. mája 2023 o 15.00 hod. (v maďarskom jazyku) a o 16.00 hod. (v slovenskom jazyku). Školy sa môžu prihlásiť 18. mája 2023 v čase o 9.00 hod. a 10.30 hod. Kapacita prehliadky je obmedzená, preto je potrebné účasť nahlásiť vopred (kontakt – 047/5632741
„V Rimavskej Sobote a vôbec prvýkrát v regióne Gemer-Malohont vzniká zážitková prehliadka expozície, ktorá bude využívať virtuálnu realitu a návštevníkovi priblíži históriu založenia župného múzea a najmä vznik prvej stálej expozície v roku 1913, ktorá kontinuálne už 110 rokov prezentuje kultúrne i prírodné bohatstvo regiónu Gemer-Malohont,“ povedala Éva Kerényi, historička múzea.
Pozostalosť Alberta Pákha v zbierkach Mestského múzea v Rožňave
Napísal(a) S. HolečkováMestské múzeum v Rožňave vzniklo v roku 1912 a už v čase svojho založenia zahájilo pod vedením riaditeľa Rezső Hazslinszkého veľmi aktívnu zberateľskú činnosť. V zbierkach múzea našlo svoje miesto množstvo zaujímavých a vzácnych predmetov.
V počiatkoch fungovania Mestského múzea v Rožňave bolo nedávno založené múzeum obohatené o vzácnu pozostalosť významného maďarského spisovateľa, literáta a zakladateľa novín Vasárnapi Újság, rožňavského rodáka Alberta Pákha (1823 – 1867) a jeho otca, evanjelického farára Mihálya Pákha (1795 – 1859).
Cenné rodinné relikvie Pákhovcov sa do múzea dostali 27. augusta 1912 vďaka daru sestier Alberta Pákha (a dcér Mihálya Pákha) - vdovy Brecz Sándorné a Berty Pákh a v inventárnej knihe Mestského múzea v Rožňave (A Rozsnyó Városi Múzeum leltára) sú evidované pod číslami 582 – 645. Spolu 99 kusov predmetov je evidovaných pod 64 inventárnymi číslami.
Vyhodnotenie výtvarných prác detí v okrese Revúca na tému: Hasič - pretekár
Napísal(a) G. JakubecováDobrovoľná požiarna ochrana SR ( DPO SR ) a Republiková komisia mládeže DPO SR vyhlásili v školskom roku 2022/2023 20. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave na tému „Hasič - pretekár“ .
Na Územnú organizáciu Dobrovoľnej požiarnej ochrany ( ÚzO DPO ) SR v Revúcej bolo doručených 21 prác od 19. detí zo Základnej školy s Materskou školou ( ZŠsMŠ ) z Jelšavy, zo Špeciálnych základných škôl ( ŠZŠ ) z Jelšavy a Revúcej a z Dobrovoľného hasičského zboru ( DHZ ) v Jelšave.
Odovzdané práce komisia rozdelila do druhej a tretej kategórie podľa veku. Veľa výtvarných prác bolo mimo danej témy, Dňa 17. 03. 2023 boli tieto práce vyhodnotené nasledovne:
Krásny Gemer – Zrkadlo minulosti * Za horami, za dolami...
Napísal(a) T. BachňákováVeliteľ Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Jelšava bol oslovený príslušníkmi OO PZ Jelšava o súčinnosť pri preventívno-výchovnej činnosti pre deti 1. stupňa Základnej školy v Jelšave.
V piatok 21. 04. 2023 piati členovia DHZ Jelšava zavítali medzi deti ZŠ v Jelšave. Na školskom dvore sme vytvorili 2 stanovištia:
1. stanovište – deti boli poučené, aké používať telefónne čísla platné pre záchranné zložky, vyskúšali si prilby
2. stanovište – spoznávanie výstroja a výstroja hasiča v zásahu a ako je vystrojené hasičské auto – CAS 15 IVECO DAILY.
Príslušníci z OO PZ Jelšava tiež vytvorili dve stanovištia:
Zažite čarovnú atmosféru 19. ročníka Európskej noci múzeí a galérií v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi GecelovskáGemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila nový projekt: Studnica odkazov Gemera
Napísal(a) T. BachňákováPREČO JE ROZPRÁVKA DÔLEŽITÁ * Úvaha po detskom divadelnom predstavení Divadla Actores z Rožňavy
Napísal(a) MsKS v Revúcej... pre dieťa – podľa rodičov:
• „Je to veľmi dôležité pre ich osobnostný, duševný rozvoj. Rozvoj intelektu, sebadôvery, istoty a pod.“
• „Určite to pomáha formovať osobnosť dieťaťa a všetci predsa chceme, aby z našich detí vyrástli empatickí, milí a kultivovaní ľudia.“
• „Dieťa sa rozvíja po všetkých stránkach, hlavne zdravá sebaúcta a sebavedomie sú kľúčom k celoživotnému osobnostnému rastu.“
• „Môžu pritom zažiť dobrodružstvá, ale tiež sa rozvíja ich schopnosť empatie.“
• „Rozprávky rozvíjajú citovú stránku dieťaťa, vcítiť sa, stotožniť sa s hrdinami...“
• „Rozprávky vytvárajú zmysel pre spravodlivosť.“
• „Rozprávky rozvíjajú citové prežívanie dieťaťa.“
V máji 1913 si mohli návštevníci prezrieť prvú stálu expozíciu Gemersko-malohontského múzea, pričom 110. výročie od jej sprístupnenia si pripomíname práve v tomto roku. Tejto udalosti je v múzeu venovaný i predmet mesiaca máj, ktorým je maľovaná truhlica z roku 1787. Jej reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Truhlica bude v priestoroch múzea vystavená od 2. mája do 31. mája 2023.
Prezentovaná truhlica pochádza z roku 1787. Na čelnej strane sa nachádza datovanie „ANNO 1787“. Steny sú zhotovené z ohobľovaných smrekových dosák na rohoch spájaných čapovaním, veko je k truhlici pripevnené pomocou kovových pántov. Vo vnútri na ľavej strane pod vekom sa nachádza malá drevená skrinka slúžiaca na uloženie menších osobných predmetov. Čelná stena truhlice je zdobená štyrmi vyrezávanými polstĺpikmi vo farbách modrá, červená, žltá, medzi nimi v troch poliach ohraničených lištami maľovaný motív červenej a žltej farby. Na bočných stenách sú upevnené kovové okrúhle rukoväte.
Noc múzeí 2023 – XIX. ročník * Venované 110. výročiu otvorenia prvej stálej expozície GMM
Napísal(a) E. LindisováViac...
Bábkové divadlo z Revúcej opäť na javiskových doskách
Napísal(a) Lucia VargováOblastná organizácia cestovného ruchu GEMER spoločne s občianskym združením Gemerské grúne sa postarala o premiéru bábkovej hry „Popolvár, najväčší na svete“, ktorá sa uskutočnila v rámci programu Mesta kultúry 2022 na doskách bábkovej scény Mestského kultúrneho strediska v Revúcej dňa 26.4.2023 o 19:00 hod
Partia ochotníckych bábkohercov pod vedením režiséra Juraja Genčanského divákom predstavila divákom výsledok ich snaženia v inscenácii na motívy Reussovej a Dobšinského rozprávky.
Iniciatíva oživiť tradíciu bábkoherectva je úzko spätá s bohatou históriou amatérskeho divadla v Revúcej. Ako uviedol samotný režisér, Juraj Genčanský: „V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia tu pracovali v tzv. „záujmových útvaroch“ desiatky nadšených ochotníkov všetkých vekových kategórií v najrozličnejších dramatických formách – od divadla poézie cez malé javiskové formy, divadlo dospelých či študentské divadlo až po divadlo bábkové. Táto „zlatá éra“ dramatického umenia v Revúcej takisto vyrástla z podhubia tunajšej bohatej divadelnej histórie, keď v 50. a 60. rokoch tu fungoval súbor s vlastným orchestrom, ktorý uvádzal dokonca naštudovania operiet!“
Autorská výstava Melindy Farkašovej nám rozpovie príbeh tetovania
Napísal(a) E. Hermélyi GecelovskáMelinda Farkašová v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zriadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje netradičnú výstavu príbehu tetovania pod názvom INK STORIES. Hlavným cieľom výstavy je búranie stále pretrvávajúcich predsudkov o tetovaní v povedomí širokej verejnosti. Autorka má v úmysle prostredníctvom množstva fotografií predstaviť návštevníkom výstavy tetovanie ako druh umenia s vysokým stupňom estetickosti, ktoré zároveň môže byť aj technicky precízne prevedené. Prostredníctvom výstavy chce taktiež poukázať na potrebu vzájomnej tolerancie a pochopenia odlišnosti ľudí. ,,Je nesmierne vzácne, že do Rožňavy sa prisťahujú ľudia, ktorí sa tu na čas usadia, otvoria si svoje podnikanie. Šíria posolstvo, ktoré nám predostrie odlišný pohľad na život. Toto je príklad Melindy Farkašovej, ktorá verí, že tetovanie sa môže stať umeleckým dielom na našej koži,“ poznamenala Mgr. Kristína Pakesová, PhD. – kurátorka výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Banské múzeum v Hnúšti dobrovoľníci zatvorili. Dôvodom sú útoky primátora
Napísal(a) R. LebedaPo šiestich mesiacoch od otvorenia sú brány nového múzea v Hnúšti už druhý mesiac zatvorené. Primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský, ktoré budovu dobrovoľníkom prenajíma, totiž tvrdí, že nemajú platnú zmluvu a na budove im nechal vymeniť zámky.
--
Regionálne banské múzeum s možnosťou prejsť 600 metrov aj v podzemí aktívnej magnezitovej bane otvorilo občianske združenie Horná Rimava v septembri 2022. Budova múzea patrí mestu Hnúšťa, Horná Rimava ju prevádzkuje na základe nájomnej zmluvy platnej do roku 2031. Otvoreniu predchádzali tri roky príprav – združenie partnerov, štúdium historických materiálov, prenájom budovy od mesta Hnúšťa, zháňanie artefaktov, predmetov, písomností, minerálov a fotografií, príprava projektu (peniaze získali z projektu Ministerstva pre informatizáciu a regionálny rozvoj SR), nasledovala rekonštrukcia, zariaďovanie múzea. Natočili dokonca vlastný 20-minútový dokumentárny film o baníctve v regióne, ktorý v múzeu premietajú turistom. Na časť vnútornej expozície prispel aj Banskobystrický samosprávny kraj a múzeum v septembri otváral priamo vtedajší predseda BBSK Ján Lunter.
Šarlota Bottová Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja
Napísal(a) Ľ. PulišováGemersko-malohontské múzeum vo svojich priestoroch 12. apríla 2023 o 15.00 hod. sprístupní autorskú výstavu z tvorby výtvarníčky Šarloty Bottovej Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja. Výstava potrvá do 31. augusta 2023.
Šarlota Bottová (1989) je mladá talentovaná výtvarníčka pochádzajúca z Rimavskej Bane. V súčasnosti žije a tvorí v Hnúšti. Napriek tomu, že sa výtvarnému umeniu venuje ako samouk, jej diela si vďaka precíznemu prepracovaniu našli mnoho priaznivcov. Keďže nenavštevovala školu s umeleckým zameraním, väčšinu teoretických poznatkov čerpá z odbornej literatúry, internetu a z nadobudnutých skúseností.
Miroslav Baran – 15. výročie úmrtia
2. apríl – Miroslav Baran (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča) – pedagóg, folklorista, spevák ľudových piesní, hráč na kontrabas, spracovateľ ľudových piesní
Absolvoval štúdium na PF v Banskej Bystrici, odbor hudobná výchova. Pôsobil v Tisovci, Revúcej a od roku 1984 na ZŠ v Banskej Bystrici ako učiteľ špecializovanej hudobnej výchovy, kde dosahoval výborné výsledky, viedol detskú ľudovú hudbu Sedmokráska a bol aj riaditeľom Základnej školy v Banskej Bystrici. Upravoval ľudové piesne pre súbory Dratvárik, Spievanky, Sedmokráska, Slnečnica, Ekonóm a pre verejné rozhlasové nahrávky. Pôsobil vo folklórnych súboroch Mladosť, Partizán a Borievka, ktorej bol spoluzakladateľom. Hrával v rozhlasovom orchestri Slovenského rozhlasu Banská Bystrica a hosťoval aj v ďalších muzikách na kontrabas. Veľmi úspešný bol aj ako sólový spevák a s ľudovou hudbou Róberta Puškára nahral svoje samostatné CD pod názvom Ej idem, idem... Ako muzikant precestoval temer celú Európu. Bol autorom rozhlasového cyklu relácií o Gemeri. Jeho populárna rozhlasová relácia Fujarôčka moja (v rádiu Lumen), priblížila mnohé ľudové zvyky, obyčaje, folkloristické osobitosti a krásy slovenskej ľudovej piesne. -MM-
Mikuláš Moyzes – 80. výročie úmrtia
2. apríl – Mikuláš Moyzes (6.12.1872 Zvolenská Slatina – 2.4.1944 Prešov) – hudobný skladateľ, organista, dirigent, pedagóg.
V roku 1883 – 1893 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Revúcej. Od roku 1908 pôsobil celých 36 rokov ako pedagóg a v kultúrnej a v spoločenskej sfére Prešova. Bol jedným z priekopníkov slovenskej národnej hudby, realistických tendencií v slovenskej hudbe, predchodca slovenskej hudobnej moderny. Autor hudobných diel, kompozícií, upravovateľ ľudových piesní. Napísal niekoľko učebníc hudby, zemepisu, slovenčiny a počtov pre slovenské školy. Okrem skladateľskej a vyučovacej zložky bol aj aktívny koncertný umelec v hre na klavíri a organe a tiež významný organizátor hudobného života v Prešove. Na jeho pamiatku je v Prešove a v Bratislave postavený pomník, jeho meno nesie ZUŠ Mikuláša Moyzesa v Prešove. -MM-
Fridrich Koroni (Coroni) – 205. výročie úmrtia
2. apríl – Fridrich Koroni (Coroni) (3.8.1738 Hontianske Tesáre – 2.4.1819 Ratkovské Bystré, pochovaný v Ratkovej) – evanjelický farár, náboženský spisovateľ.
Študoval na gymnáziu v Kremnici, Banskej Štiavnici a v Bratislave, na univerzite v Jene. Do Ratkovej prišiel za farára z Veľkého Krtíša v roku 1775, kde pôsobil až do roku 1813. V roku 1785 sa stal gemerským seniorom a v tejto funkcii vysvätil mnohé ev. kostoly na Gemeri. Zaslúžil sa aj o založenie Knižnice gemerského seniorátu ev. a. v cirkvi v Revúcej v roku 1811. Pri bratislavskom lýceu založil 1000 zlatých ako základinu pre podporu študentov teológie a svoj majetok venoval na podporu slovenských študentov na nemeckých univerzitách. Je autorom kázní, ktoré mu vyšli aj knižne: Radostné kázaní (Prešov 1784), Své milé cirkvi Ratkovské (Prešov 1786) a i. Písal i duchovnú poéziu a náboženské piesne (niektoré sú uverejnené v Zpěvníku evangelickom (Liptovský Mikuláš 1842) a v Tranovského kancionáli (1895). Bol tiež jedným z autorov starých latinských nápisov na objekte ratkovského kostola. -MM-
Ľudovít Gyürky – 150. výročie úmrtia
5. apríl – Ľudovít Gyürky (18.11.1813 Ochtiná – 5.4.1874 Rožňava) – lekár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a medicínu v Budapešti. Známy je ako člen prvej slovenskej Lekárskej spoločnosti, založenej poslucháčmi medicíny v r. 1833 v Budapešti, kde aj prednášal o využití elektriny v terapii. Prístroje, ktoré si sám čiastočne vyrábal, v záveti venoval tomuto spolku. Bol zakladajúcim členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy v r. 1867. Pôsobil ako lekár v Rožňave. Napísal životopisný článok o rožňavskom lekárovi a prírodovedcovi Antonovi Kissovi (1813 – 1883). -MM-
Ľudovít Kenyeres – 125. výročie narodenia
8. apríl – Ľudovít Kenyeres (8.4.1899 Jelšava – 21.6.1967 Jelšava) – zvonkár.
Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, u otca sa vyučil za zvonkára. Od roku 1918 pôsobil ako zvonkár v Jelšave, s výnimkou rokov 1936-37, keď pôsobil v Rumunsku. Od r. 1957 bol registrovaný ako výrobca ÚĽUV-u, v roku 1960 získal titul Majster ľudovej umeleckej výroby. Vyrábal plechové, železné a mosadzné zvonce s výborným ladením a so širokým odbytom najmä na Slovensku, no aj na Balkáne, v Maďarsku a v Čechách. Za viac ako polstoročie svojho aktívneho remeselného života vyrobil desaťtisíce zvoncov. Medzi pastiermi i zberateľmi na celom území Slovenska i v zahraničí ich preslávila široká škála rôznych druhov a tvarov, no najmä kvalita hlasu. Bol posledným pokračovateľom rodinnej i jelšavskej zvonkárskej tradície. Zvonce veľkých rozmerov vystavoval medzi vojnami v Montreali a v Budapešti. -MM-
Jozef Vozár – 85. výročie narodenia
11. apríl – Jozef Vozár (11.4.1939 Dobšiná) – geológ.
Stredné vzdelanie získal v Dobšinej, študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Viac ako 40 rokov pracoval ako výskumný a vedecký pracovník a riaditeľ v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave. Publikoval 265 pôvodných vedeckých prác, 5 monografií a 32 rôznych geologických máp. Prednášal na mnohých svetových a európskych kongresoch. Viedol viaceré štátne výskumné úlohy a projekty, na medzinárodnej úrovni viedol projekt CELEBRATION 2000 – najrozsiahlejší experiment seizmického profilovania v Európe, projekt DANREG, venovaný výskumu Podunajskej panvy a mnohé ďalšie. Pôsobil ako predseda redakčnej rady Geologica Carpathica a ako člen redakčných rád medzinárodných časopisov. Za svoju bohatú vedeckú a výskumnú činnosť získal viaceré ocenenia a rezortné vyznamenania. K poznaniu okolia Dobšinej prispel v knihe Mladšie paleozoikum Západných Karpát (1988), s podrobným opisom geologického vývoja a stavby okolia s charakterizovaním najvýznamnejších geologických a paleontologických lokalít. Podieľal sa aj na vydaní publikácie Banské mesto Dobšiná (2008). -MM-
Baltazár Sontág – 130. výročie úmrtia
13. apríl – Baltazár Sontág (Szontágh) (9.6.1827 Dobšiná – 13.4.1894 Dobšiná) – meteorológ, právnik.
Právo študoval v Budapešti. Po r. 1851 bol niekoľko rokov riaditeľom papierní v Slavošovciach, v r. 1872 bol zvolený za richtára Dobšinej, neskôr pôsobil ako úradník dobšinskej sporiteľne. Bol zakladajúci člen Dobšinského dobrovoľného hasičského zboru v roku 1875. Zaoberal sa meteorologickými pozorovaniami a meraniami. Napísal aj niekoľko poviedok s poľovníckou tematikou. -MM-
Július Lux – 140. výročie narodenia
20. apríl – Július Lux (20.4.1884 Henckovce – 4.11.1957 Budapešť) – stredoškolský profesor, regionalista.
Meštiansku školu vychodil v Dobšinej, absolvoval Učiteľský ústav v Lučenci a pôsobil ako učitel nemčiny v Maďarsku. V roku 1909 ukončil štúdium na univerzite v Budapešti a nastúpil ako profesor na Učiteľský ústav v Kluži. Tu sa v roku 1914 oženil s Irenou Gömöryovou z Dobšinej. Potom sa rodina presťahovala do Budapešti, kde sa stal riaditeľom učiteľského ústavu. Externe vyučoval aj na univerzite v Szegede. Publikoval vyše 150 vedeckých štúdií, odborných statí i novinových článkov z oblasti jazykovedy, histórie, etnografie a demografie. Podstatná časť je venovaná Dobšinej. Posmrtne v roku 1961 bol v Marburgu vydaný jeho slovník nárečia Dobšinej Wörterbuch der Mundart von Dobschau. Za jeho životné dielo trvalej hodnoty sa považuje práca Eine deutsche Sprachinsel im Karpathenland Dobschau (Nemecký jazykový ostrov v Karpatskej oblasti Dobšiná), vydaná v Mníchove v roku 1959. -MM-
Vladimír Zvara – 100. výročie narodenia
22. apríl – Vladimír Zvara (22.4.1924 Kociha, okres Rimavská Sobota – 26.7.2012 Bratislava) – lekár, vedec a odborník na urológiu, vysokoškolský učiteľ.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Pracoval na Urologickej klinike Univerzity Komenského a na II. chirurgickej klinike v Bratislave, potom v Hradci Králové, Prahe, v Brne a opäť v Bratislave. V rokoch 1964-69 bol povereníkom SNR pre zdravotníctvo, v rokoch 1969-71 ministrom zdravotníctva SSR, v rokoch 1962-64 dekanom LF UK. V roku 1968 založil Urologickú kliniku na bratislavských Kramároch a stál na jej čele až do roku 1991. Na Slovensku v roku 1972 uskutočnil prvú transplantáciu obličky. V rámci transplantačného programu, ktorý rozbehol a dlhé roky viedol, transplantovali viac ako tisíc obličiek. Bol jedným zo zakladajúcich členov a dlhoročným predsedom Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti. Autor viacerých vedeckých monografií a mnohých odborných článkov. Jeho činnosť bola opakovane ocenená významnými poctami a aj čestným členstvom v zahraničných spoločnostiach. V roku 2018 mu v rodnej obci odhalili pamätnú tabuľu na budove OcÚ. -MM-
Ľudovít Záhoranský – 85. výročie narodenia
23. apríl – Ľudovít Záhoranský (23.4.1939 Dobšiná) – horolezec, tréner. Patrí k prvotriednym slovenským horolezcom.
Absolvoval vyše 280 výstupov v Tatrách, Alpách, na Pamíre, prvovýstupy na kaukazských päťťisícovkách. Zdolal niekoľkých významných výstupov na himalájske osemtisícovky (Nanga Parbat, Makalu a i.). Na vrchole tretej najvyššej hory sveta Kančendžongy stál spolu s Jozefom Psotkom v roku 1981, bol to slovenský (československý) prvovýstup na tento končiar. Zúčastnil sa aj expedície Mount Everest 1984. Zaslúžilý majster športu, dostal Zlatý odznak IAMESu. V súčasnosti žije ako dôchodca v Zábřehu na Morave. -MM-
Samo Daxner – 75. výročie úmrtia
27. apríl – Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. Bol gemersko-malohontským županom, senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok. S bratom Štefanom založili šachový klub a v roku 1904 zorganizovali prvý župný šachový turnaj. Bol režisérom, dramaturgom i dirigentom ochotníckeho divadla. Poslovenčil text Smetanovej Predanej nevesty, ktorej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci už v roku 1903. Nacvičil tiež operu V studni od Viléma Blodka. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal ako činovník evanjelickej cirkvi. -MM-
Branislav Kriška – 25. výročie úmrtia
30. apríl – Branislav Kriška (7.1.1931Tisovec – 30.4.1999 Bratislava) – popredný slovenský operný režisér, dramaturg a vysokoškolský pedagóg.
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave.. -MM-
Miloslav Francisci – 170. výročie narodenia
30. apríl – Miloslav Francisci (30.4.1854 Debrecín – 29.1.1926 Cleveland) – lekár, hudobný skladateľ, syn Jána Francisciho-Rimavského..
Študoval na gymnáziu v Revúcej, Bratislave a Šoproni. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov a rozvinul značnú hudobno-umeleckú činnosť. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal Trávnice – zbierku slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Bohatieri veselej družiny, Astra, Obšitošova dcéra, V cigánskom tábore, Ženská bula. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho tvorba pomáhala udržiavať národné povedomie medzi americkými Slovákmi. Jeho diela boli predvedené v USA a na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935.. -MM-