Kultúra (3060)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Čriepky z aktivít dobrovoľných hasičov - stavanie májov v Jelšave a v Koceľovciach
Napísal(a) Jakubecová + Terrai
Mesto Jelšava organizovalo v dňoch 6. – 8 - júna 2025 Dni mesta Jelšava. Hlavným dňom bola sobota 7. júna, kedy boli aj jelšavskí hasiči súčasťou programu.
Program v sobotu ráno začal „stavaním mája“, ktorý sa tradične stavia na Turice po celom Gemeri. Deti zo za základnej školy počas krátkeho programu ozdobili „máj“ a dobrovoľní hasiči ho postavili na určené miesto pri mestskom múzeu.
Počas celého dňa vykonávali aj požiarno asistenčnú hliadku počas programu a varení gemerských guliek na nádvorí kaštieľa Coburgovcov. Okolo obeda pre deti pripravili hasičskú penu pred rímsko-katolíckym kostolom. Bolo to príjemné osvieženie počas teplého dňa.
G. Jakubecová
Stopäťdesiate výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Dobšiná
Napísal(a) I. Garan
Dobrovoľný hasičský zbor Mesta Dobšiná už 150 rokov plní tie najušľachtilejšie ciele. Podieľa sa na ochrane životov, zdravia a majetku občanov mesta pri požiaroch a živelných pohromách.
Dobrovoľný hasičský spolok Mesta Dobšiná bol založený zakladajúcim zhromaždením v budove Mestskej radnice dňa 30. mája 1875. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 13. júna 1875. Mesto Dobšiná patrilo k prvej tridsiatke obcí so založenými hasičskými zbormi. Do konca roka 1875 mala hasičská jednotka 135 členov, 10 prastarých striekačiek a jednu štvorkolesovú hasičskú striekačku s potrebnou výzbrojou, ktorá bola zakúpená z verejnej zbierky. V roku 1877 nasledovala ďalšia zbierka. Z tejto zbierky bola zakúpená druhá hasičská striekačka. V rokoch 1879 – 1880 bola postavená hasičská zbrojnica a skladisko.
Gemersko – malohontské múzeum sa dňoch 13. a 15. júna 2025 pripojí k podujatiu Európskych dní archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky. Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dní archeológie 2025 sa tradične pripája aj Gemersko – malohontské múzeum. Múzeum dňa 13. júna 2025 o 10:00 hod. pre školské skupiny a dňa 15. júna 2025 o 14:00 hod. pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Archeopotulky Rimavskou Sobotou.
V Revúcej ocenili detskú výtvarnú súťaž Aj zvieratká potrebujú hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej vyhlásila v školskom roku 2024/2025 výtvarnú súťaž pod názvom „Aj zvieratká potrebujú hasičov“. Boli odovzdané výtvarné práce vo všetkých troch kategóriách. Na prelome mája a júna t.r. sme sa vybrali do všetkých organizácií, ktoré nám zaslali výtvarné práce, aby sme ocenili všetky deti diplomom a magnetkou s názvom „Hasičská výtvarná súťaž“.
Dňa 29. mája 2025 sme zavítali:
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. Pred niekoľkými týždňami, v máji roku 2025, sa náš zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát srny lesnej (Capreolus capreolus), jedného z najznámejších druhov cicavcov žijúcich v našom regióne a na Slovensku vôbec. Akvizíciu dermoplastického preparátu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2024), ktorému aj touto cestou ďakujeme. V roku 2025 je predmetom mesiaca jún.
Srna lesná je rozšírená vo väčšine Európy, chýba v Írsku, na Islande a stredomorských ostrovoch. Nájdeme ju aj na väčšine územia Slovenska do nadmorskej výšky 1500 m n. m. Obľubuje teplé listnaté lesy, veľmi vysokú populačnú hustotu dosahuje aj v malých poľných lesíkoch a rozptýlenej zeleni v poľnohospodárskej krajine.
Plameniaci súťažili na mestskom futbalovom ihrisku v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali dňa 31. 05. 2025 územné kolo letného zrazu hry Plameň na mestskom futbalovom ihrisku. Súťaže sa zúčastnilo jedno dievčenské a 4 chlapčenské kolektívy. Kolektív dievčat sme spojili s deťmí, ktoré sa už nezmestili do 10 – členných kolektívov jednotlivých DHZ-tiek.
Súťažilo sa v štafete 400 m a v požiarnom útoku CTIF. V každej disciplíne mali deti 2 pokusy. Výsledok vznikol sčítaním lepších časov získaných splnením disciplín a daných koeficientov.
Výsledky:
- chlapci:
Gemersko-malohontské múzeum a Vydavateľstvo BRAK v Rimavskej Sobote organizujú dňa 3. júna 2025 prezentáciu knihy autorky PhDr. Oľgy Bodorovej s názvom Spomienky Kornélie Wirtschafterovej. Besedu vedie František Malík, vydavateľ knihy.
Kniha je autentickou výpoveďou maďarskej židovky Kornélie Wirtschafterovej, rodenej Ungárovej. Narodila sa v roku 1926 v Tornali, na juhu dnešného Slovenska. V tomto meste žila spolu s rodičmi a bratom Zoltánom do leta roku 1938, potom sa rodina kvôli jej štúdiu na gymnáziu presťahovala do Rimavskej Soboty. Brat plánoval študovať medicínu, no protižidovské zákony mu v tom zabránili.
Stretli sa v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) D. Červenáková
Milovníci kníh a dobrého čítania sa opäť zišli Obecnej knižnici v Gemerskej Polome dňa 21. mája 2025. I keď sa knižnica nachádza na poschodí obecného úradu, prišli aj staré a prastaré mamky s vnučkami a pravnučkami. Prišli aj dôchodkyne, pre ktoré sú schody vedúce do knižnice prekážkou, ale tie ich neodradili. Zavítali aj mamičky a oteckovia, ktorí priviedli svoje školopovinné ratolesti. Ako každý rok, aj tohto prišli čitateľky, ktoré sú zároveň členkami Miestneho odboru Matice slovenskej v Gemerskej Polome. Bez týchto žien si to už nevieme predstaviť, pretože tieto ženy milujú knihy a ich príbehy v nich. Medzi nami pribudli aj nové tváre, ktoré po rokoch znova objavili oddych a relax s knihou v ruke. Zavítali medzi nás aj poslanci obecného zastupiteľstva v obci, ktorí sa pravidelne a aktívne zúčastňujú týchto akcií.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na jún 2025
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na jún 2025.
Úspešne ukončili základné školenie členov hasičských jednotiek
Napísal(a) M. Terrai
V dňoch 17. – 18.5., 24. – 25.5.2025, sa uskutočnilo školenie členov hasičských jednotiek DHZO v okrese Rožňava, konkrétne v obci Pača. Skúšku spolu absolvovalo 34 nových vyškolených členov, ktorých už právoplatne, na základe získaného potrebného potvrdenia, môžu na obciach zaradiť do svojich radov DHZO.
Toto školenie realizovala Územná organizácia DPO SR Rožňava, za pomoci Odbornej školy DPO SR v Martine. Ďakujeme. Všetci frekventanti absolvovali predpísaných 40 hodín výučby.
V prvý deň školenia všetci napäto pozerali a nevedeli, čo od školenia očakávať, ako majú reagovať, a samozrejme sa vzájomne spoznávali. No po chvíľke už aj atmosféra školenia bola výborná, nakoľko lektor mjr. Ing. Boris Brciak, je zároveň aj príslušník OR HaZZ Kežmarok, ktorý ihneď začal vysvetľovanie a viedol odbornú debatu.
Viac...
Hasičskú kvapku krvi zorganizovali na Hasičskej stanici v Revúcej
Napísal(a) G. Jakubecová
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR v Poprade zorganizovali dňa 26. mája 2025 Hasičskú kvapku krvi na Hasičskej stanici v Revúcej.
Tejto kvapky krvi sa spolu zúčastnilo 44 darcov, 5 darcov bolo vyradených a bolo odobratých 16,8 litra krvi. Z celkového počtu zúčastnených bolo 6 príslušníkov z OR HaZZ a dobrovoľní hasiči z Držkoviec, Jelšavy, Muránskej Dlhej Lúky, Muráňa a Valíc.
Toto krásne podujatie ukázalo, že je medzi nami mnoho ľudí, ktorí chcú pomôcť iným. Ďakujeme všetkým, ktorí darovali najcennejšiu tekutinu – krv.
Previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Obcou Lubeník zorganizovali dňa 24. 05. 2025 previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca. Skoro ráno sa do Lubeníka začali schádzať dobrovoľní hasiči z revúckeho okresu, aby si zmerali sily v previerkach pripravenosti.
Deň začal nástupom, kde po hymne a hlásení prítomných privítal generálny inšpektor Ing. Pavol Zapletal, MBA, člen Prezídia DPO SR, predseda KO DPO SR v Banskej Bystrici, tajomník ÚzO DPO v Revúcej, ktorý privítal starostu obce Lubeník Milana Pavka, plk. Mgr. Jozefa Mikudu, a všetkých prítomných hasičov a hasičky. Potom sa k prítomným prihovoril starosta obce Milan Pavko, ktorý vyzdvihol prácu dobrovoľných hasičov vo svojich obciach.
Na Hrádku pri Jelšave oceňovali hasičov Banskobystrického samosprávneho kraja
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtok 22. mája 2025 bol slávnostným dňom pre hasičov Banskobystrického samosprávneho kraja. V popoludňajších hodinách začali prichádzať do Hotela Hrádok neďaleko Jelšavy profesionálni, ale aj dobrovoľní hasiči na slávnostné podujatie pri príležitosti osláv dňa svätého Floriána – patróna hasičov, na oceňovanie príslušníkov Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici a členov Dobrovoľnej požiarnej ochrany (DPO) SR Banskobystrického samosprávneho kraja.
Úvod patril hláseniu a hymne, predstaveniu hostí, ich príhovorom, prezentácii zásahovej činnosti.
Program pokračoval povyšovaním a oceňovaním medailami príslušníkov KR HaZZ v Banskej Bystrici, za prácu v službe pre obyvateľov, aby uchránili životy a majetok. Po tejto časti oceňovania mali kultúrny vstup absolventi Základnej umeleckej školy (ZUŠ) v Revúcej. Po tomto programe sme sa posunuli k oceňovaniu dobrovoľných hasičov. Boli odovzdané nasledovné ocenenia:
Týždeň detí v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok plánuje oslavovať sviatok všetkých detí počas celého týždňa. Žiaci 1. stupňa základných škôl budú mať možnosť nielen získavať nové vedomosti, ale sa aj zahrajú a v tvorivej dielni popustia uzdu svojej fantázie.
Aktivita začne komentovanou prehliadkou atraktívnej fotografickej výstavy Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky. Žiaci nielenže spoznajú množstvo hradov a zámkov nachádzajúcich sa na Slovensku, ale múzejníci im aj vyrozprávajú viaceré povesti a legendy, ktoré sa o nich uchovali. Druhá polovica aktivity nebude o nič menej pre deti zaujímavá. V tvorivej dielni si vyrobia zástavky a nimi si na mape Slovenska budú vyznačovať hrady a zámky, ktoré ich najviac očarili.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.