Kultúra (3060)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Valašský rok očami fotografa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) K. Strojná
Fotograf a dokumentarista József Farkas v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú na autorskú výstavu fotografií s názvom Valašský rok / Pásztoresztendő, ktorej vernisáž sa uskutoční 8. februára 2024 o 16. hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
József Farkas je rodák z Lučenca. Rodinne a citovo je úzko napojený na región Gemera a Novohradu, kde vo svojej profesijnej kariére trávil množstvo času s dokumentovaním miestnych pastierov a hudobníkov. Dlhé roky pôsobil v Bratislave, od roku 2012 je koordinátorom Celokarpatskej talentovej súťaže ľudovej hudby a ľudového tanca Fölszállott a páva / Vyletel páv a od roku 2017 je aj vedúcim Siete Domu tradícií pre oblasti Slovenska v Budapešti. Svoj život zasvätil službe ľudovému umeniu.
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na Výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v sobotu 03. 02. 2024 na Hasičskej zbrojnici v Jelšave. Na túto schôdzu prijal pozvanie primátor MVDr. M. Kolesár a zástupca primátora Attila Žilka – obaja sú aj členovia DHZ. Úvod schôdze patril nahrávke Modlitba hasiča, ktorú nám nahovoril Juraj Genčanský z Revúcej, hudbu spracoval a nahral Mgr. Timotej Hanes, kazateľ Bratskej jednoty baptistickej z Jelšavy. Po privítaní hostí predsedom DHZ Ing. P. Zapletalom bola pustená 5-minútová prezentácia činnosti za rok 2023.
Po obrazovej prezentácii, nasledovali správy o činnosti:
Vyznamenanie Československý vojnový kríž 1939 - Predmet mesiaca február 2024
Napísal(a) J. Aláč
V roku 2024 si Slovensko pripomenie 80. výročie Slovenského národného povstania. Aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote svojimi aktivitami prispeje k pripomenutiu si tohto významného výročia. Bude to napríklad aj prostredníctvom výberu zbierkových predmetov súvisiacich s protifašistickým odbojom a SNP, ktoré budú verejnosti predstavené prostredníctvom predmetu mesiaca. Predmetom mesiaca február bude Československý vojnový kríž 1939. V mesiaci august to bude československý ľahký guľomet ZB 30J, s ktorým je spojených niekoľko zaujímavých súvislostí.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa nachádza mnoho ocenení a vyznamenaní z rôznych období. Jedným z nich je aj Československý vojnový kríž 1939.
Československý vojnový kríž 1939 bol zriadený rozhodnutím exilovej vlády Československej republiky 20. decembra 1940.
Neviem kde, ale niekde tam – Autorská výstava Martiny Kleinovej v Rožňave
Napísal(a) R. Šimko
Martina Kleinová je prvou výtvarníčkou z vlastných radov, ktorej Gemerské osvetové stredisko (GOS), zriaďovateľom ktorého je Košický samosprávny kraj, otvára tohoročnú autorskú výstavu s názvom „Neviem kde, ale niekde tam“. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2. februára 2024 o 16:30 v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave.
„Názov výstavy odkazuje na transcendentálnu a mystickú realitu, kde je paradoxne umelý svet vnímaný ako bežná realita. Autorka nás pozýva do intímneho, magického a tajomného sveta, ktorý vytvára svojimi obrazmi. Tento kontrast medzi umelým a prirodzeným ešte zvýrazňuje úprimnú otvorenosť a výpoveď umelkyne,“ uviedla kurátorka výstavy Gabriela Görgeyová.
Martina Kleinová študovala umelecké návrhárstvo odevov a výtvarnú edukáciu, čo uplatnila v praxi ako kostýmová výtvarníčka v niekoľkých divadelných predstaveniach, ako autorka ilustrácií, pri tvorbe propagačnej grafiky, či ako lektorka školy animovaného filmu.
Jubilejná výstava Jany Kušnierovej je prvou výstavou v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave po jej rekonštrukcii
Napísal(a) K. Strojná
Známa regionálna výtvarníčka Jana Kušnierová a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozývajú na otvorenie jubilejnej autorskej výstavy s názvom Dozrievanie, ktorá sa uskutoční v Galérii múzea od 30. januára 2024. Jana Kušnierová sa výtvarnému umeniu venuje nepretržite od skorého detstva a rovnako aj jej štúdium bolo s týmto odvetvím úzko prepojené. Ako pedagogička svoj život zasvätila výtvarnému umeniu a robí tak dodnes. Teraz k nám prichádza s jubilejnou desiatou výstavou – prvou po rekonštrukcii Galérie. „Povedala, že je to pravdepodobne jej posledná výstava, ale ja tomu neverím. Umelec, ktorý žije svojou tvorbou, nikdy neprestane tvoriť. Popularita jej obrazov je taká vysoká, že si viem predstaviť, že ak by odmietla ďalšiu ucelenú výstavu, ľudia by sa prišli pozrieť i na jej jeden obraz, ktorý je vo fáze dozrievania,“
GOS-ka spúšťa vo februári kurz keramiky pre začiatočníkov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok spúšťa obľúbený kurz keramiky pre dospelých. V termíne 6.2.-26.3. 2024 počas ôsmich lekcií v trvaní 25 hodín si účastníci osvoja základné techniky modelovania z hrnčiarskej hliny vrátane dekorovania a glazovania, ako aj postupy finálneho procesu výpalu. Kurz bude prebiehať každý utorok od 16:00 pod vedením lektorky GOS Renáty Kseničovej. V cene kurzu 140.- € je zahrnuté: materiál, pracovné pomôcky, uskladnenie výrobkov počas sušenia, 2x výpal v elektrickej peci, malé občerstvenie a certifikát o úspešnom absolvovaní kurzu.
„Účastníci sa naučia rôzne techniky modelovania, vyrobia si zaujímavé dekoračné ale aj úžitkové predmety. Vzhľadom na blížiace sa veľkonočné obdobie sa pustia aj do výroby veľkonočného zajaca,“ informovala riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre svojich návštevníkov výstavu s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade. Hrnčiarstvo v dejinách ľudstva patrí medzi najstaršie remeslá. Z mäkkej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa pomerne odolné a všestranne použiteľné keramické nádoby, ktoré sprevádzajú človeka až do súčasnosti (v Karpatskej kotline už viac ako 8 000 rokov).
Na území Slovenska v stredoveku existovalo niekoľko okruhov keramiky, deliacich sa podľa farby črepu keramiky a zodpovedajúcich aj určitým územným okruhom. V župách Gemer-Malohont a Novohrad bola rozšírená tzv. biela keramika. Hrnčiarstvo na tomto území nadobudlo špecifický charakter vďaka surovinovým zdrojom – hlinám s obsahom kaolínu, ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline.
Dostaňme prostredníctvom rôznych podujatí literatúru a knihy čo najviac do povedomia verejnosti
Napísal(a) T. Bachňáková
V súčasnosti čítanie považujeme za základnú znalosť a pre mnohých z nás je tiež veľkou zábavou. No nebolo tomu vždy tak. V 18. storočí mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Venovali sa mu iba vzdelanci a bohatí ľudia.
Čítanie. Dôležitá činnosť každého dňa. Výsledky 15-ročných slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA 2022 sú alarmujúce. V rizikovej skupine sa v oblasti čitateľskej gramotnosti ocitlo vyše 30 percent žiakov, ktorí nedisponujú základnými čitateľskými zručnosťami! Čitateľská gramotnosť je potrebná, aby žiaci dokázali uspieť v ďalšom vzdelávaní a iných predmetoch.
„Tak, ako sa mení doba, mení sa aj poslanie knižníc. V minulosti boli miestom, kde sa dali požičať knihy alebo v priestoroch študovne poskytovali možnosti na štúdium. V súčasnosti majú knižnice množstvo ďalších úloh,“ povedala riaditeľka knižnice v Rožňave Iveta Kyselová.
XI. členskú výstavu Fotoklubu Pix-XL predĺžili do 23. februára
Napísal(a) T. Bachňáková
Pozývame vás do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja na výstavu fotografií, ktoré prezentujú členovia Fotoklubu Pix-XL. Výstava, ktorej vernisáž bola 24.11.2023 predĺžili a potrvá do 23.2.2024. Vstup je voľný.
Fotografovanie je hlavne o hľadaní. Fotograf hľadá námet, objekt, svetlo, správnu kompozíciu, atmosféru,... Častokrát čaká na správny moment.
November je už tradične od roku 2010 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave venovaný fotografiám.
„Za 13 rokov stretnutí sa u mnohých členoch prejavili vzájomné vplyvy. Kritiku berieme prísne a vážne, no vždy v dobrom. Samozrejme nám to pomáha zvyšovať úroveň tvorby. V klube sa vytvorili nielen kolegiálne vzťahy, ale aj nerozlučné priateľstvá,“ povedal jeden zo zakladajúcich členov fotoklubu Štefan Kesi.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave otvára svoje brány novým projektom
Napísal(a) K. Strojná
Koncom januára Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, slávnostne predstaví výsledky realizácie projektu Otvorená galéria. Projekt bol realizovaný v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu vďaka nenávratnému finančnému príspevku vo výške viac ako 130 000 Eur. Spolufinancovanie realizácie projektu zabezpečil Košický samosprávny kraj.
Cieľov projektu bolo hneď niekoľko. Hlavnou snahou múzejníkov bolo zvýšiť udržateľnosť a odolnosť objektu galérie ako kultúrnej inštitúcie. Ich zámerom bolo zabezpečiť vysoký štandard prezentácie kultúrneho dedičstva najmä prostredníctvom revitalizácie priestorov galérie na prízemí a vytvorením stálej expozície výtvarného umenia regionálnych autorov. Nie menší dôraz sa kládol na zvýšenie komfortu a hygienickej bezpečnosti ako návštevníkov galérie tak i jej zamestnancov.
Viac...
V Jelšave zorganizovali skúšky hasičov na získanie odznaku odbornosti
Napísal(a) G. Jakubecová
Predchádzanie vzniku požiarov prostredníctvom výkonu protipožiarnej prevencie a výchovy, ako aj represívna činnosť hasičských jednotiek si vyžadujú vysoký stupeň odbornosti všetkých členov – dobrovoľných hasičov. Jednou z foriem preukazovania stupňa odbornosti je organizovaná príprava a plnenie stanovených podmienok príslušného stupňa odznaku odbornosti.
Skúšky na overenie teoretických vedomostí a praktických návykov a skúseností potrebných na získanie odznaku odbornosti odzrkadľujú aj aktívnu činnosť každého uchádzača pri plnení výcvikových úloh na príslušnej úrovni.
Teoretické znalosti a praktické skúsenosti potrebné na získanie odznaku odbornosti tvoria súčasť odborného školenia a výcviku. K získanie odznaku odbornosti je nesporne nutná aj individuálna odborná príprava a samovzdelávanie členov.
Predmetom mesiaca január v Gemersko-malohontskom múzeu je prenosný, tzv. malý cimbal, ktorý zhotovil Arpád Deme z Uhorského pre cimbalistu Gejzu Cibuľu z Klenovca. Malý cimbal našiel v minulosti uplatnenie najmä v ľudovom prostredí a už v 18. storočí sa stal súčasťou sláčikových hudieb. Bol to prenosný nástroj bez nôh, ktorý nosili cimbalisti zavesený na pleci, pri hre ho položili na stôl, na sud alebo opreli o svoje nohy a hrali na ňom v miernom predklone, pričom používali paličky obalené handričkou, plsťou, vatou, filcom alebo iným mäkkým materiálom. Okrem prezentovaného malého cimbalu možno v rámci zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea tento hudobný nástroj vidieť v stálej expozícii na olejomaľbe s názvom Táborenie husárov z konca 18. storočia, či na grafike z roku 1856 od Mikuláša Barabáša zobrazujúcej príchod nevesty s hudobným sprievodom rómskej kapely.
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava v roku 2023 najčastejšie zasahoval v nedeľu
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2023 spolu 26 zásahov, z toho 14 požiarov, 10 technických zásahov a 2 iných technických zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Najviac sa zasahovalo v nedeľu 5-krát, potom v pondelok, utorok, štvrtok a v sobotu po 4-krát, v utorok 4-krát, v stredu 3-krát a v piatok 2-krát. Najviac horela strecha 3-krát, byt a komínové teleso po 2-krát a po jednom sme zasahovali pri požiaroch bioplynovej stanice, lúčneho porastu, krovia, vraku auta, hospodárskej budovy, motorového vozidla a kontajnera. Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave - 11. Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné: - 9. mája – štyri-krát. Kejďák, Tomášikova, Námestie republiky – Muránska, Námestie SNP – Tomášikova, Armádna, Ševcovská a Kúpeľná po jednom.
Betlehemské svetlo aj tohto roku šíri predzvesť Vianoc medzi ľuďmi Gemera
Napísal(a) G. Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ aj tohto roku krátko pred Vianocami osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje aj medzi ľuďmi nášho Gemera. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceme spolu s ním odovzdať porozumenie do sŕdc ľudí v našom okolí. Teší nás, že môžeme dotvárať sviatočnú atmosféru a s radosťou prinášať pokoj do príbytkov. Prijmime ho a šírme jeho plamienok ďalej, aby sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči v tomto roku už 10-tykrát priniesli do vašich príbytkov Betlehemské svetlo. Sme radi, že z roka na rok sa rozširujú rady dobrovoľných hasičov, ktorí šíria tento plamienok lásky a nádeje.
V sobotu 16. 12. 23 rýchlik GEMERAN priviezol svetielko aj do železničnej stanice Plešivec. Skauti rozsvietili lampášiky dobrovoľným hasičom z Chyžného, Jelšavy, Muráňa, ale aj niekoľkým ďalším obyvateľom.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.