Kultúra (3076)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Múzeá, galérie i kaštiele po roku opäť ostanú pre svojich návštevníkov otvorené v noci 21. mája
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Brány slovenských múzeí a galérií po roku opäť ostanú pre svojich návštevníkov otvorené aj v noci – Noc múzeí a galérií 2016 je tu. Desiatky inštitúcií finišujú s prípravami na 12. ročník európskeho podujatia, ktoré tento raz padlo na sobotu 21. mája 2016. Noc múzeí a galérií je spojená s Medzinárodným dňom múzeí, ktorým je 18. máj. Počas tohto dňa a noci špeciálne programy a zaujímavé podujatia v múzeách a galériách doplní jedinečná možnosť nahliadnuť do ich depozitárov,
Tradičná Vatra slobody v Rožňave umožnila aj rodinám prežiť príjemný večer
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
Tak ako v predošlom roku aj 6. mája 2016 v podvečerných hodinách začali sa schádzať Rožňavčania na lúke pri pamätníku Jána Pavla II. – pápeža katolíckej cirkvi, na tradičnú Vatru slobody, ktorú organizuje primátor a mesto Rožňava. Rozhodol som sa aj ja, že tam zájdem na mastený chlebík s cibuľkou a zažiť výbornú atmosféru. Zvítal som sa aj s pánom primátorom, ktorý bol prítomný, hoci bol práce neschopný a nohu mal, ako sa hovorí, "v Egypte“.
Oblastná organizácia SZPB v Rožňave koncepciu vzdelávania napĺňa rôznorodými aktivitami
Napísal(a) I. Lacková
V mesiaci apríl, máj Komisia pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou pri Oblastnej organizácii SZPB v Rožňave svojou činnosťou sa zamerala na rôznorodé aktivity. S dôrazom na prácu s učiteľmi ZO SZPB v Revúcej dňa 7. apríla 2016 sa uskutočnil seminár s predmetovou komisiou dejepisu, hlavnou tematikou bola téma vedomostná súťaž "Medzníky II. svetovej vojny" a história odbojovej činnosti v Revúckom okrese.
Na výstave tvorivosti v Rožňave sa predstaví 24 autorov s 83 farebnými aj čiernobielymi fotografiami
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby vyhlásené na jar tohto roka budú uzavreté vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov. Srdečne pozývame v stredu 18. mája 2016 o 16.00 do Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG) na Betliarskej 8 v Rožňave.
Majáles spojený s oslavou Dňa matiek prizdobený dôstojným programom potešili Vlachovčanov
Napísal(a) Mgr. Martina Gálová
Obecný úrad Vlachovo v spolupráci s OZ Stromíš a MO MS vo Vlachove usporiadali v kultúrnom dome dňa 8.mája 2016 o 14.00 hod. Majáles spojený s oslavou Dňa matiek. Po úvodných slovách Sašky Vargovej sa prihovoril starosta obce Ing. Peter Pakes, ktorý sa tiež poďakoval všetkým mamám za ich starostlivosť a lásku. S pekným programom sa predstavili škôlkari a žiaci ZŠ s MŠ vo Vlachove pod vedením svojich učiteliek.
Výstavu pod názvom „40 rokov architektúry manželov Maníkovcov" sprevádzali aj ich prednášky
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnili prednášky k výstave pod názvom „40 rokov architektúry manželov Maníkovcov“, ktoré viedol jeden z autorov výstavy Ing. arch. Mikuláš Maník. Úvodom priblížil myšlienky jednej z najpozoruhodnejších osobností slovenskej architektúry 20. storočia, Eugena Kramára:
„ Architektúra je trvalou scénou všetkých nás i veľa budúcich generácii“
„My architekti sme zodpovedne povolaní hodnotne modelovať prostredie života, a tak užitočnosťou a krásou pôsobiť výchovne na najlepšie stránky psychiky človeka.“
Nielen našich obdivovateľov histórie najmä v súvislosti vyhorením hradu Krásna Hôrka iste zaujala informácia o známej krásnohorskej múmii Žófii Šeredyovej, ktorá vyše 200 rokov ležala v kaplnke stredovekého hradu Krásna Hôrka, ktorý pred pár rokmi vyhorel. Mumifikované telo grófky po výskume v laboratóriách Slovenskej akadémie vied a Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave previezli 11. mája 2016 do kaštieľa v Betliari. Telo bolo od októbra 2015 v Bratislave.
Preneste sa s nami do minulosti Gemera prostredníctvom Andrássyho dňa II
Napísal(a) BM
Dňa 20. mája 2016 od 9:00 hod. sa v areáli Baníckeho múzea v Rožňave (Šafárikova č.31) uskutoční už druhý ročník Andrássyho dňa. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu a v spolupráci so Združením Slovenskej železnej cesty a Združením baníckych spolkov a cechov Slovenska. Podujatie, ktoré Banícke múzeum v Rožňave pripravuje v rámci 12. ročníka Nocí múzeí a galérii,
Nerušte ma, čítam! Alebo: Tí, ktorí neveria na zázraky, ich nikdy neuvidia.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 12.5.2016 v čase od 10:00 do 13:00 hod. uskutoční na Námestí baníkov v Rožňave pred malým pódiom hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti pod názvom „Nerušte ma, čítam“.
Vedomostná súťaž žiakov ZŠ z okresu Rimavská Sobota preverila vedomosti z histórie protifašistického odboja v rokoch 1938 až 1945
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 6.5.2016 v dopoludňajších hodinách sa uskutočnil v centre voľného času RELAX v Rimavskej Sobote už V. ročník vedomostnej súťaže žiakov základných škôl z okresu Rimavská Sobota z histórie protifašistického odboja v rokoch 1938 až 1945. Súťaž tradične pripravuje Oblastný výbor SZPB v Rim. Sobote v spolupráci s Mestským úradom Rim. Sobota a Centrom voľného času RELAX v Rimavskej Sobote.
Viac...
V Kokave nad Rimavicou zorganizovali krajskú súťažnú prehliadku Detský hudobný festival
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
V piatok 6. mája 2016 Hontiansko - Ipeľské osvetové stredisko organizovalo v Kokave nad Rimavicou krajskú súťažnú prehliadku Detský hudobný festival. Za náš región z okresov Rimavská Sobota a Revúca nás reprezentovali v kategórii speváckych skupín DFS Hájik z Rimavskej Soboty, získali zlaté pásmo a DFS Zornička z Klenovca, získali návrh na postup na celoslovenskú súťaž do Habovky. V kategórii sólistov spevákov sa predstavili sólistky Barborka Ľutpáková z DFS Hájik z Rimavskej Soboty
O súčasnom vývoji vo svete, doma, objektivite informovanosti obyvateľov všeobecne s mesačníkom Zem a svet
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 29. apríla 2016 od 16.00 hodine sa v Okresnej knižnici Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote uskutočnila prednáška a beseda so šéfredaktorom mesačníka ZEM a VEK Tiborom Eliotom Rostasom a redaktorom tohto mesačníka Marianom Benkom. Prednášky a besedy sú zúčastnila vyše päťdesiatka poslucháčov nie len z Rimavskej Soboty, ale aj širokého okolia. Prišli záujemci z Tornale, Hnčiarskych Zálužian, Čierneho Potoka a dokonca aj z Bratislavy, ktorí prišli tráviť víkend do nášho okresu a počas nákupov v Bille sa o prednáške dozvedeli.
Dňa 28.4.2016 sme v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave slávnostne otvorili ďalšiu výstavu zachytávajúcu špecifickú tému, ktorou sú tragické udalosti a ich hrozivé dôsledky, ktoré sa stali 10.6.1942 v stredočeskej obci Lidice. Túto zahraničnú výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič a PhDr. Andrea Ševčovičová, ktorá sa v posledných rokoch venuje téme životných a zdravotných podmienok väzňov v nacistických koncentračných táboroch počas 2. svetovej vojny.
Prezentovaná výstava je koncepčne uceleným súborom troch na seba nadväzujúcich výstav Památníka Lidice (Lidická tragédie, Návraty Lidických dětí, Návrat Lidických žen),
Odchádzajúce zvyky a obyčaje spoločne s bystränskými piesňami pripomínajú mladým, ale i starším spoluobčanom dávne tradície
Napísal(a) MG - od
Minule sa prostredníctvom stránky starostka obce Rožňavské Bystré pani Želmíra Gonosová pochválila najnovšou folklórnou akciu, ktorú pripravili v deň 1. mája 2016 pod názvom "Otváranie studniški". Ani netreba pripomínať, že sa tak stalo najmä zásluhou DFSk Bystränky, ktorá s pravidelnosťou pripravuje pomaly zabudnuté zvyky a obyčaje a spoloče s bystränskými pesňami pripomínajú mladým, ale i starším spoluobčanom tradície, ktoré v Rožňavskom Bystrom pretrvávajú do dnešných čias.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).