Kultúra (3076)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Ako sa kvočka Valika z Polomy s kvočkou Máriou z Betliara chystali na Veľkú noc do Henckoviec
Napísal(a) Fero Fundja
Povedala kvočka Valika z Polomy kvočke Márii z Betliara:
"Nedajme se zbaviť veľkonočného čara,
zložme vajca maľované a vyberme sa na návštevu k našej priateľke do Henckoviec - Hane.
Tam iste prídu kúpači a šibači kohúti zo súboru z Vlachova, takže im budeme na rane.
Výsledky 19. ročníka Detskej divadelnej Revúcej a výtvarnej súťaže Divadlo očami detí
Napísal(a) Martina Urbanová
V utorok 22. marca 2016 sa v Mestskom dome kultúry uskutočnil 19. ročník regionálnej súťažnej prehliadky detských divadelných súborov – DETSKÁ DIVADELNÁ REVÚCA, ktorú zorganizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Žiaci z Rimavskej Soboty, z Jelšavy a zo štyroch revúckych škôl si pre spolužiakov a porotu pripravili 7 divadelných predstavení, ktoré boli rozdelené do štyroch blokov.
Jozefovské jarné spevy vo Vlachove ozvučili celú Slanskú dolinu
Napísal(a) Mgr. Martina Galová
V prvý jarný deň 20.3. 2016 už ako tradične OZ Stromíš v spolupráci s obecným úradom vo Vlachove zorganizovali folklórne podujatie s názvom Jozefovské jarné spevy. Tieto zvyky sa tradujú z minulosti, kedy dievky a dievčatá z dediny chodili spievať „na Skavku“ pásmo jarných piesní, čo symbolizovalo rozlúčku so zimou a vítanie jari.
Slušné dievčatá sa nepozerajú - z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 4
Napísal(a) Petronela Bodnárová
Vernisáž prvej výstavy štvrtého ročníka cyklu Rožňavských radiál sa uskutočnila vo štvrtok, 10. marca 2016, v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava je podujatím z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 4. Ako už tradične, výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea Mgr. Pavol Lackanič.
V mrazivom počasí gočovskí folkloristi privolávali jar Jozefovskými spevmi a magickými chodovodmi
Napísal(a) Ing. Dana Lacková
Zvyk vynášania Moreny, ktorú u nás na Gemeri Striga, Baba, Hana či Hejhana sa neuchoval v každej dedine. Túto prastarú pohanskú obyčaj prostredníctvom Folklórnej skupiny Gočovan predstavilo Gemerské osvetové stredisko v rámci folklórneho večera v programe „U nás taká obyčaj“ 16. marca 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V mrazivom počasí folkloristi privolávali jar
Profesionálni tanečníci zumby predviedli jelšavským deťom množstvo krásnych choreografií
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Pohoda, tanec, hudba ... Toto všetko čakalo deti zo ZŠ s MŠ v Jelšave v utorok, 15. marca, v priestoroch našej telocvične. Konal sa tu totiž 2. ročník zumba–párty pod vedením profesionálnych tanečníkov, Radky a Maroša. Deti sa na zumbu tešili, čo potvrdili aj svojou veľkou účasťou.
Skryté krásy divokej prírody na fotografiách
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
„Fotografia prírody je tichý žáner. Ticho a kľud. Tieto dve esencie musia byť prítomné už pri zhotovení snímky, jednak v našom vnútri, jednak v našom správaní sa v prírode. Ticho obklopuje aj hotovú fotografiu, nech je zavesená na stene alebo zobrazená na monitore.
Ako v Čiernej Lehote babky s vnúčatmi zhotovovali Morenu
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Morenu - strigu, ktorú potom upálili: FSk Lehoťanka a MO MS Čierna Lehota - členky, sa dňa 10.3.2016 venovali milej a krásnej činnosti, kedy sa zahrali mladšie ale aj staršie dievčatá, ženy. Tvorili si bábiky. Pripravovali a zhotovovali MORENU, ktorú budú vynášať v nedeľu 13.03.2016 (dva týždne pred Veľkou nocou), spolu s mladšími dievčatami a chlapcami z obce a hádzať do potoka upálenú.
Jarné spevy a zvyky v hornom Gemeri stále nás majú čím pripomínať
Napísal(a) MF
Keďže sa tohtoročná jar rozbieha veľmi rozpačito a slnko sa neustále skrýva za dažďové kvapky, rozhodlo sa ho Gemerské osvetové stredisko v Rožňave piesňami a zvykmi privolať.
Ďalší folklórny večer z cyklu „U nás taká obyčaj“ rozozvučí Dom tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) v stredu 16. 3. 2016 o 18.00 hod.
Lehotou sa ozývalo: Ta nesemo, ta nesemo, tú klétu zimu...
Napísal(a) Darina Figúrová
Táto pieseň a ešte ďalšie, patriace do skupiny jarných chorovodov, sa rozliehali v nedeľu 13.3.2016 popoludní po Čiernej Lehote. To si členky FSk Lehoťanka spolu s deťmi pripravili Morenu a práve na smrtnú nedeľu chceli zrušiť jej jej kraľovanie.
Ale pekne po poriadku.
Viac...
Beseda so slovenským spisovateľom Petrom Glockom, rodákom z Muráňa
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Mesiac marec sa spája nielen s príchodom jari, ale je i s knihami. V roku 1955 bol marec vyhlásený za mesiac knihy na počesť významného slovenského buditeľa Mateja Hrebendu, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry. Podľa jednej z verzií sa vraj marec stal mesiacom knihy i z komerčných dôvodov.
O rožňavskej výstave, ktorá upriamila pozornosť na liečivé rastliny, ľudové liečiteľstvo a bylinkárstvo
Napísal(a) Gabriela Badin
„Tisícky rokov ľudia pozorovali účinky používania určitej rastliny alebo jej časti. Človek sa naučil zbierať, pestovať a využívať liečivé rastliny. Skúsenosti a poznatky sa dedili z pokolenia na pokolenie.“ „Človek už na najnižšom stupni svojho vývoja zistil,
Faleristika pre každého, pre zberateľov zvlášť
Napísal(a) Petronela Bodnárová
Banícke múzeum v Rožňave, v spolupráci so Slovenskou faleristickou spoločnosťou, otvorilo vo štvrtok 3. marca 2016 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v poradí svoju druhú tohtoročnú vernisáž výstavy s názvom Faleristika pre každého. Výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič;
Beseda so spisovateľkou Camille Labas, ktorá najradšej komunikuje s ľuďmi cez knihy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v priestoroch na Lipovej ulici spisovateľku žijúcu v zahraničí pani Camille Labas.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).