Kultúra (3076)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Na Prvého mája v Rožňavskom Bystrom otvárali "studniški"
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Obec Rožňavské Bystré má bohatú históriu a nepochybne vzácne klenoty – kultúrne tradície, ktorými sa môžeme pochváliť. Pokračovateľom ľudových tradícií je DFS „Bystränky“, ktorá sa snaží verne zachytiť históriu bystranského folklóru. Má z čoho čerpať, lebo všetky zvyky sú autentické – bystranské, na ktoré sme právom hrdí. Folklór patrí v Rožňavskom Bystrom medzi najväčšiu pýchu obce, pretože obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, zvyky, tradície, tance a nárečie.
Autorská výstava fotografií Milana Slabeja v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
Súčasťou krajskej prehliadky Zochova divadelná Revúca bola aj vernisáž autorskej výstavy fotografií Milana SLABEJA, ktorá je otvorená vo výstavnej sále MsDK v Revúcej od 28. apríla do 27. mája 2016 v čase od 7:30 hod. do 19:00. Pán Slabej sa narodil v Tisovci, kde prežil celý doterajší život. Pracoval v závode Cestné stavby a mechanizmy až do svojho odchodu do dôchodku. Foteniu sa venuje od roku 1968, je fotograf – amatér – samouk. Ako sám hovorí k foteniu sa dostal úplne náhodou, keď mu kamarát doniesol starý „aparát“ na opravu. Ako vášnivý fotograf – amatér predkladá zo svojho repertoáru fotograficky zakonzervované chvíľky premenlivých podôb života
Najväčšia koncentrácia hercov koncom apríla bola v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V Mestskom dome kultúry v Revúcej sa v dňoch 28. až 30. apríla 2016 uskutočnil 42. ročník Zochovej divadelnej Revúcej. Vyhlasovateľom tohto podujatia, ktoré sa konalo pod záštitou MVDr. Evy Cireňovej primátorky mesta Revúca, je Národné osvetové centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry SR. Prehliadku z verejných zdrojov podporil fond na podporu umenia. Na tejto krajskej súťažnej prehliadke amatérskeho činoherného divadla a divadla mladých, ktorú zorganizoval Banskobystrický samosprávny kraj, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej, sa zúčastnilo 15 divadelných súborov.
Čo ukrýva Zemiakový hrad (Grulyavár) v Joviciach
Napísal(a) Martin Kováč
Pred niekoľkými dňami začali v obci Jovice pri Rožňave s predbežnými vykopávkami, tzv. „sondami“ na mieste zvanom „Grulyavár“ (Zemiakový hrad). „Grulyavár“ bol letným sídlom jovického rodáka Andreasa Cházára, ku ktorému sa viaže založenie prvej hluchonemej školy v Maďarskom kráľovstve. Okrem mnohých iných skutočností, bol aj priekopníkom. Práve on udomácnil zemiaky v tomto kraji. Na mieste vykopávok sa pravdepodobne nachádzal jeho letohrádok, sklad zemiakov a rybníček. Preto ten názov „Grulyavár“ (grulya – grule – zemiaky, vár - hrad). Už dávnejšie v minulosti sa jovičania a členovia OZ Andreas Cházára snažili odhaliť, obnoviť a tým aj zachrániť túto pozostalosť po najslávnejšom jovickom rodákovi.
História a krása výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry sa predstaví na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Pri príležitosti Dni mesta Rimavská Sobota - 5. mája 2016 o 15.00 hod. - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu s názvom Poézia kameniny, ktorá návštevníkom priblíži históriu a krásu výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry. Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave. Prezentované budú zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Východoslovenského múzea v Košiciach, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a predmety zo súkromných zbierok.
V Gemersko-malohontskom múzeu vystavia súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Súčasťou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je archív, ktorý je nevyhnutným zdrojom k poznávaniu a skúmaniu histórie múzea, mesta, ale aj širšieho regiónu. Postupným spracovávaním a evidovaním archívneho materiálu sa v priebehu roka 2015 podarilo identifikovať súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919). Listy adresoval svojmu priateľovi Oliverovi Gömörymu (1869 - 1920) zo Širkoviec, ktorý v tom čase býval v Budapešti. Do archívu múzea sa dostali ako súčasť pozostalosti rodiny Gömöry v roku 1955, po smrti Oliverovej manželky Margity Maróthy Gömöry.
Mladí tanečníci z Revúcej si z rumunského Aradu priviezli tri krásne ocenenia
Napísal(a) Bc. Ivana Sviežená
Dňa 15.4.2016 – 18.4.2016 sa TŠ Happy Dance Revúca zúčastnilo Medzinárodnej súťaže hudby a tanca v Rumunskom Arade. Po príchode do Rumunského Nadlaku nás privítal primátor mesta Vasile Ciceac, prednosta Alexander Gros a Slavko Dušan. Osemtisícové mestečko plné zelene a milých ľudí nás prekvapilo krásnou slovenčinou, tak na Úrade ako i v meste. Nadlak sa nachádza v západnej časti Rumunska, v aradsko-banátskej oblasti, ide o mnohonárodnostné pohraničné mesto s Maďarskom. Takmer polovica obyvateľov ovláda slovenský jazyk, majú tu základnú školu, strednú školu, kde sa vyučuje slovenský jazyk.
Noc múzeí v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
V sobotu, 21. mája 2016, už po dvanástykrát ostanú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Dôvodom je prezentácia múzea počas Noci múzeí a galérií. Nočné prehliadky múzea, nové výstavy, zaujímaví hostia, bohatý program. Nočná atmosféra v priestoroch piateho najstaršieho múzea na Slovensku (založeného v roku 1882) bude pre každého neopakovateľným zážitkom a každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € (prijímame aj kultúrne poukazy) a deti do 6 rokov majú vstup zdarma. Brány múzea sa zatvárajú v noci o 23.00 hodine.
V programe "Pred svadbó v Genšu" v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa prestavila FSk Genšenky
Napísal(a) M. Ferenczová
Atmosférou pred svadobných príprav žilo 20. apríla 2016 Gemerské osvetové stredisko v Rožňave počas ďalšieho folklórneho večera z cyklu U nás taká obyčaj. „V Genšu sa do svadobných príprav zapájali ženy nielen zo širokej rodiny, ale aj susedy, aby v dome budúcej nevesty, do svadobnej polievky gágoríky narobili,“ povedala vedúca folklórnej skupiny Genšenky z Honiec, Mária Lukáčová. A tento starý zvyk, ktorý sa ešte aj v dnešných časoch v gemerských dedinách zachováva, predstavili v Dome tradičnej kultúry Gemera milovníkom regionálneho folklóru.
Zaujímavá múzejno-pedagogická hodina k výstave Faleristika pre každého
Napísal(a) Petronela Bodnárová
V rámci múzejno-pedagogickej hodiny k výstave Faleristika pre každého sa vo štvrtok a piatok (14. - 15. apríla 2016) konala v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave komentovaná prehliadka výstavy so zaujímavou prezentáciou. Výstava vznikla v spolupráci so Slovenskou faleristickou spoločnosťou.
Počas prvého dňa previedla výstavou žiakov osemročného gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave jej kurátorka Petronela Bodnárova. Žiaci sa dozvedeli o faleristike ako pomocnej historickej vede, ktorá sa zaoberá viditeľne nosenými vyznamenaniami, ich históriou, spôsobom udeľovania či nosenia. Zaujali ich nie len samotné vyznamenania, ale najmä originálne krabičky, v ktorých sú uložené a udeľovacie dekréty napísané novogotickým ozdobným písmom,
Viac...
Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave má nové vedenie
Napísal(a) -DMS-
Rožňava – 13.04.2016 - V priestoroch Denného centra pre seniorov sa uskutočnilo Mimoriadne Valné zhromaždenie Miestneho odboru Matice slovenskej (M VZ MO MS) v Rožňave. Zvolal ho riaditeľ členského ústredia MS v Martine na základe ustanovenia platných Stanov MS uvedeného v Hlave V., bod 9, písm. a). Celé zasadnutie M VZ MO MS viedol riaditeľ ČÚ MS PhDr. Martin Fejko. Nápomocní mu boli pracovníci ČÚ MS v Martine RNDr. Ján Seman, Viera Jochymková, Zdenka Belláková, ako aj riaditeľka Krajanského múzea v Martine PhDr. Zuzana Pavelcová.
Vyhodnotili detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia, zorganizovalo dňa 15. apríla 2016 detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“. Festival bol prezentáciou detských folklórnych kolektívov, ktoré už niekoľko rokov vychovávajú deti v oblasti tradičnej kultúry a ľudového umenia. Podujatie sa začalo o 9.00 hodine ráno, ktoré otvorila „teta Havranka“ s detičkami z Rejdovej, piesňou U Havranki hrat budú. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa vytvoril priestor pre deti, kde mohli celý deň spievať, hrať sa a tancovať. Počas programu sa predstavili detské folklórne súbory z Gemera, Haviarik z Rožňavy s detskými hrami „na ovce“,
Sirkovskym nárečím: "To buli super fanúšikove"
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Koj zmo už pri tom fotbale, treba pódač, ež takich fanúšikó, ako buli Gusťík Krištóf zo Železníka - z Krížu a Lajko Mihálik z Ratkové nebulo na širokom okolú. Gusťík dobre poznav hrášó za Železník. Jano Krištof, Gustíkó brat, bú kapitán a gu tim známejším patrili: Jožko Čatlóš, Dano Zacharóskí, Zolo Budaj, brankár Andro Dinaj zo Sirka, obranca Andro Dinaj, Gusto Kontra od Džinó, ťiaž zo Sirka. Ono jich boulo väc, ale nedajú sä šicí vimänovač, kotrí bi si to zaslúžili a už ni sú medzi živími, napr.: útočník Janko Szentandráši,
Pred očakávaným májovým tranzitom planéty Merkúr využime ešte prednášku o tomto astronomickom jave
Napísal(a) Mgr. Juraj Lörinčík
Prechody planét či iných nebeských telies popred disk Slnka sú v prípade dobrého počasia ľahko dostupným a vďačným cieľom laických aj odborných astronomických pozorovaní. Ak je aktérom prechodu Mesiac, hovoríme o zatmení Slnka, ak vzdialenejšia planéta, či umelá družica, potom sa jedná o tranzit. Očakávaný májový tranzit planéty Merkúr bude kľúčovou, ale nie jedinou témou prednášky pre verejnosť pripravovanej na rožňavskej hvezdárni.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).