Kultúra (2752)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea. Venované 140. výročiu založenia múzea
Napísal(a) A. BotošRimavská Sobota 30.8.2022 – Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomína 140. výročie svojho založenia. Pri príležitosti svojho významného jubilea pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea. Slávnostná vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 8. septembra 2022 (štvrtok) o 15.00 hod., v rámci ktorej je pripravený sprievodný program – koncert súboru historickej hudby Ensemble Thesaurus Musicum, kurátorský výklad k výstave a slávnostné odovzdávanie ocenení pri príležitosti 140. výročia založenia múzea. 140 rokov histórie Gemersko-malohontského múzea verejnosti predstaví PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea. Vstup na vernisáž výstavy je voľný. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a potrvá do 31. marca 2023.
Posledný víkend v auguste už pravidelne v Jelšave patrí Kaštieľnym dňom. Tento rok nebola výnimka a Kaštieľny deň sa tento rok organizoval len jeden deň a to v sobotu 27. 08. 2022 s množstvom sprievodných podujatí. Na tomto dni nechýbali ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorí sa zapojili aktívne do sprievodných aktivít.
Úvod patril spomienkovému kladeniu vencov k pomníku pri príležitosti 78. výročia SNP, ktorého sa zúčastnili prítomní hasiči. Po spomienke už ku hasičom prichádzali deti na autíčka a na striekanie na horiaci hotel. Tieto atrakcie si deti vyskúšali až do zatmenia. Dvaja hasiči – Zdenko Javorčík st. a Martin Stehlo – sa prihlásili do súťaže v štiepaní dreva a skončili na 2. mieste.
Počas celého podujatia bola zabezpečená požiarno asistenčná hliadka.
Dobrovoľní hasiči potešili deti v okrese Revúca aj v auguste
Napísal(a) G. JakubecováPrázdniny sú ešte v plnom prúde a dobrovoľní hasiči aj v auguste potešili deti v okrese Revúca.
Komunitné centrum v Jelšava dňa 10. augusta 2022 pripravilo pre obyvateľov mesta podujatie pod názvom Pripomenutie si rómskej kultúry v mestskom parku. Ani na tomto podujatí nesmeli chýbať jelšavskí hasiči. Okrem celodennej požiarno-asistenčnej hliadky uzavreli tento deň hasičskou penou.
Ďalej boli oslovení starostom obce Rumince, kde zavítali dňa 20. augusta 2022 a spoločne s hasičmi z Gemerskej Vsi potešili deti penou.
V tento istý deň mali v obci Chyžné Dni obce, kde nemohli chýbať opäť jelšavskí hasiči.
Komorný koncert v kostole Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Koceľovciach organizuje v sobotu 27. augusta 2022 o 17:00 Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. V podaní profesionálnych umelcov - Júlie Burášovej (flauta) a Tomáša Labanca (klavír) zaznejú diela A. Vivaldiho, Ch. W. Glucka a ďalších autorov.
Koncertu predchádza prehliadka kostola (od 16:30) a odborný výklad k vzácnym stredovekým nástenným maľbám, ktoré nedávno získali značku Európske dedičstvo (European Heritage Label). Za občianske združenie Gotická cesta bude fresky, ale aj aktivity združenia prezentovať Peter Palgut.
Reštaurovanie olejomaľby Františka Jozefa I. z roku 1896
Napísal(a) J. AláčV rokoch 2021 až 2022 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote realizovalo reštaurovanie veľkorozmerného závesného obrazu (260 x 145 cm), ktorý zobrazuje celofigurálny portrét rakúsko-uhorského panovníka Františka Jozefa I. z roku 1896, od autora Lajosa Ábrányiho (*1849 – †1901), ktorý študoval na umeleckých akadémiách v Mníchove a Paríži a pôsobil v Budapešti, ale predovšetkým v Nyíregyháze. Reprezentatívny portrét cisára vznikol v roku 1896, v období mileniálnych osláv Uhorska. Obraz bol pôvodne, spolu so svojím rovnako veľkým pandantom – portrétom cisárovnej Alžbety – umiestnený v hlavnej sále Župného domu v Rimavskej Sobote. Reštaurovanie portrétu cisárovnej Alžbety Bavorskej (známejšej ako Sisi) z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia v roku 2019.
Gemersko-malohontské múzeum rozšírilo svoje zbierky o diela maliara Eugena Makovitsa (1896 – 1967)
Napísal(a) J. AláčV roku 2022 Gemersko-malohontské múzeum rozšírilo svoj zbierkový fond o dve diela významného maliara Eugena Makovitsa (1896 – 1967), rodáka z Rimavskej Soboty. Zbierkový fond umenia sa rozrástol o olejomaľbu na plátne „Krásna Hôrka“, ktorá vznikla niekedy v rozmedzí rokov 1920 až 1945 (rozmery: 60 x 70 cm) a olejomaľbu na sololite „Les“ z roku 1951 (rozmery: 31 x 37 cm). Akvizíciu týchto diel z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2021).
Eugen Makovits študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti spolu s Mikulášom Galandom a Edmundom Gwerkom. Absolvoval niekoľko študijných ciest a po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote. Bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta a vyhľadávaným umelcom. Štýlovo vychádzal z tradícií realizmu a impresionizmu.
Reštaurovanie unikátnych portrétov na pergamene z obdobia okolo roku 1800
Napísal(a) J. AláčRimavská Sobota, 12. 08. 2022 – V rokoch 2021 až 2022 Gemersko-malohontské múzeum komplexne zreštaurovalo dve výtvarné diela zo zbierkového fondu výtvarného umenia: Portrét lekára Jánosa Tóth Pápaiho (1752 ? – 1831 ?) a Portrét jeho manželky. Diela sú unikátne tým, že sú vytvorené technikou pastelu na pergamene. Výskyt výtvarných diel vytvorených touto technikou je na Slovensku veľmi ojedinelý, a preto je dvojica portrétov od neznámeho autora považovaná za mimoriadne vzácnu.
Okrem umeleckej hodnoty je zaujímavá aj ich historická hodnota, keďže ide o významného chirurga a očného lekára, ktorý pôsobil v Gemeri-Malohonte od konca 18. storočia. Nemáme presné údaje o tom, kde a kedy sa János Tóth Pápai narodil, s určitosťou však vieme, že v roku 1793 pôsobil ako chirurg širkovského obvodu. Pravdepodobne už v tom čase sa zaoberal aj liečením očných chorôb, nielen v Gemeri-Malohonte, ale aj v susedných župách. Nevieme ani kedy sa prisťahoval do Rimavskej Soboty, avšak v roku 1806 tu už žil.
Gemersko-malohontské múzeum skvalitnilo svoje odborné činnosti prostredníctvom vybavenia fotografického pracoviska
Napísal(a) J. AláčRimavská Sobota, 12. 08. 2022 - Vďaka podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia z roku 2021 Gemersko-malohontské múzeum v rokoch 2021 a 2022 postupne vybavilo svoje fotografické pracovisko tromi zostavami fotovybavenia. Vďaka tomu múzeum výrazne skvalitnilo fotografickú dokumentáciu zbierkových predmetov pre ich odborné spracovanie a dokumentáciu, ale i fotografovanie pre propagačné, publikačné a vedecko-výskumné výstupy.
„Každá zo zostáv je určená pre iný typ, presnejšie veľkosť zbierkových predmetov. Od najmenších zbierkových predmetov ako mince, medaily, alebo fragmenty archeologických nálezov fotografovaných v produktovom svetelnom boxe, cez stredne veľké zbierkové predmety ako keramika, výrobky zo skla, či odevy, alebo textil... až po rozmerné zbierkové predmety ako poľnohospodárske náradie, alebo prvky vybavenia interiéru obydlí, nábytok a podobne,“ konkretizoval Ján Aláč, vedúci Dokumentačného oddelenia a správy zbierok.
AJ tohto roku získala múzejná knižnica v Rimavskej Sobote dotáciu na nákup literatúry
Napísal(a) I. KrnáčováRimavská Sobota, 12. 08. 2022 – Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala aj v tomto roku dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu poskytol Fond na podporu umenia na akvizíciu odbornej, vedeckej a regionálnej literatúry z Gemera-Malohontu, v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea. Literatúra je dostupná zdarma širokej čitateľskej verejnosti.
Vďaka finančnému príspevku čitatelia môžu študovať napríklad osem doposiaľ vydaných zväzkov Encyclopaedie Beliany, Encyklopediu kachlů... gotiky a renesance, Encyklopediu pravěkých pokladů..., knižné tituly z histórie: Az átmenet bizonytalansága : Az 1918/1919-es impériumváltás Pozsonytól Kassáig, Pohľady do stredovekých dejín Slovenska.
Pozvanie na prvé stretnutie literárneho klubu Nové LITOKRUHY
Napísal(a) T. BachňákováViac...
OSLAVY 100. VÝROČIA ZALOŽENIA ZEMSKEJ HASIČSKEJ JEDNOTY AJ ZA ÚČASTI GEMERČANOV
Napísal(a) G. JakubecováPrvé zmienky o organizovaných jednotkách určených na hasenie požiarov pochádzajú až z dôb starovekého Ríma. Vtedy boli zriaďované za mestom stanice s posádkou, ktorá zasahovala pri požiaroch mesta. Požiare boli v tých časoch veľmi časté, keďže sa zarábalo na tom, že sa stavalo rýchlo a lacno. Domy mali obyčajne drevené stropy, podlahy a nábytok, a boli až 5 poschodí vysoké. Hasilo sa vtedy len vodou a tlmičmi.
Po zániku starovekého Ríma bola organizovaná hasičská činnosť zabudnutá a prešla do povinnosti všetkých občanov mesta. Mestá si samostatne upravovali nariadenia na ochranu pred požiarmi. Vo väčšine miest museli majitelia domov, okrem samotnej likvidácie požiaru, mať vo výbave domu aj vedro a rebríky.
Dobrovoľné alebo obecné hasičské zbory sa v Uhorsku začali zakladať až v 18. storočí.
Zažite Gemerský folklórny festival Rejdová opäť inak
Napísal(a) M. HlaváčováTri festivalové dni ponúkajú možnosť vidieť, zažiť, ochutnať či dotknúť sa tradičného života na dedine.
Ak máte folklór v krvi a fascinuje vás tradičný život na dedine, Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás pozývajú na Gemerský folklórny festival, ktorý sa bude konať 18. až 20. augusta 2022 v Rejdovej. Zažite jeden z najstarších folklórnych sviatkov Košického kraja, ktorého 48. ročník zahŕňa tri dni pestrého programu. „Výnimočnosť festivalu v rázovitej dedine Rejdová tkvie v priblížení atmosféry minulého storočia a poukazuje na tradičný život v dedine, ktorá folklórom doslova žije. Aj preto sme podujatie podporili z dotačného
programu Terra Incognita a patrí medzi TOP podujatia Košického kraja. Len vďaka folkloristom sa uchovávajú tradície našich predkov, čo robí náš región výnimočným,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
DREVENÉ PLASTIKY JÁNA GRENČÍKA Z HUSINEJ * Predmet mesiaca august 2022
Napísal(a) Ľ. PulišováRimavská Sobota, 29. 07. 2022 – V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum drevené plastiky zhotovené rezbárom Jánom Grenčíkom z Husinej. Vystavené budú od 2. augusta do 31. augusta 2022.
V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa z tvorby Jána Grenčíka nachádzajú dve plastiky a tri súsošia pochádzajúce z rokov 1995 – 1996. Plastiky Svätá Mária a Svätý Jozef stoja samostatne, súsošia Posledná večera, Krížová cesta a Ukrižovanie Ježiša Krista na Golgote, pozostávajúce z viacerých postáv, sú umiestnené na drevenom obdĺžnikovom podstavci. Autor pri zhotovovaní drevených plastík pracuje najmä s lipovým a orechovým drevom, pričom postavičky vyrezáva nožíkom. „Pri ich tvorbe sa snažil zachytiť všetky detaily, a tak je možné na viacerých vidieť napríklad i prvky dobového či ľudového odevu, zaznamenaný výraz tváre i gestikuláciu jednotlivých postáv,“ uviedla etnologička múzea Ľudmila Pulišová.
Najnovšie akvizície v historickom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) É. KerényiRimavská Sobota, 20. 7. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum ešte v roku 2021 doplnilo historický fond o súbor 44 cirkevných rúch katolíckeho kňaza z Husinej a pozlátené rokokové zrkadlo z kaštieľa v Ožďanoch, ktoré boli získané kúpou vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.
Unikátnosť zbierky cirkevných rúch v počte 44 kusov zahŕňa jednotlivé súčasti odevu katolíckeho farára. Kňazské rúcha a doplnky rímskokatolickej cirkvi pochádzajú z Farského úradu v Husinej, a pochádzajú prevažne z medzivojnového obdobia a prvej polovice 20. storočia. Liturgické odevy nosili správcovia farnosti Husiná Ján Majoros (farár v rokoch 1938 – 1954), Ján Kabla (farár v roku 1948), Pavol Szabó (farár v roku 1954) a Barnabás Bacskai (farár v rokoch 1971 – 1991). Súčasťou cennej cirkevnej zbierky sú štóly, manipuly, cingulá, ornáty a pluviály rôznej farby a typu podľa náboženských udalostí a liturgických omší.
Vstup Slovenska do Európskej únie – 20. výročie
1. máj - Vstup Slovenska do Európskej únie - 20. výročie
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do EÚ medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Na kodanskom summite v decembri 2002 Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím kapitol poľnohospodárstvo, financie a rozpočet. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo plénum NR SR. Slovensko po ukončení rokovaní vyhlásilo 16. a 17. mája 2003 referendum, v ktorom väčšina oprávnených voličov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stala od 1. mája 2004 členom Európskej únie.. -MM-
Karol Sárkány – 215. výročie narodenia
1. máj - Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a hnedele z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej.. -MM-
Štefan Bazovský – 95. výročie narodenia
16. máj - Štefan Bazovský (16.5.1929 Hnúšťa-Likier – 17.4.2003 Bratislava) – akademický maliar, pedagóg.
Synovec Miloša Alexandra Bazovského, absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a žiak Jána Mudrocha. V svojom živote sa sústredil na pedagogickú prácu a spoločenskú, kultúrnu, spolkovú a vlastivednú činnosť, čím jeho vlastná umelecká tvorba ostala trochu v úzadí. Pôsobil ako pedagóg na gymnáziu a základných školách v Rimavskej Sobote, bol spoluzakladateľom Ľudovej školy umenia v tomto meste, zastával v regióne funkciu konzultanta a historika umenia, za 35 rokov vychoval množstvo výtvarníkov a umeleckých pedagógov, bol spoluzakladateľom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti, organizátorom výstav a súťaží. -MM-
Peter Michal Bohúň - 145. výročie úmrtia
20. máj – Peter Michal Bohúň (29.9.1822 Veličná – 20.5.1879 Bielsko-Biala, Poľsko) – maliar, litograf, výtvarný pedagóg, predstaviteľ štúrovskej generácie.
Autor série portrétov slovenských národovcov, ručne kolorovaných litografií slovenských krojov, ženských portrétov, náboženských obrazov. Priekopník slovenského historického maliarstva. Študoval na ev. gymnáziu v Gemeri a v Gemerskej Hôrke. V r. 1851 navštívil Gemer a na požiadanie P. Dobšinského zhotovil pre Ratkovú divadelnú oponu. Z tohto pobytu vyťažil niekoľko motívov pre krajinomaľbu (Revúca, Muráň). Portrétoval gemerských dejateľov – Samuela Reussa, Jána Francisciho, Mateja Hrebendu, Gustáva Reussa, Sama Tomášika, Pavla Jozefa Šafárika a iných. -MM-
Edita Urvichiarová – 85. výročie narodenia
28. máj – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Vykonávala poradenskú službu a viedla študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
Ján Čajak – 80. výročie úmrtia
29. máj – Ján Čajak (19.12.1863 Liptovský Ján – 29. 5. 1944 Báčsky Petrovec, Srbsko) – spisovateľ, učiteľ, kultúrny pracovník.
Základné vzdelanie získal u otčima Pavla Dobšinského v Drienčanoch, študoval v Rimavskej Sobote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem, kde stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Petrovci, pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Srbsku. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady. Používal aj pseudonym Ján Drienčanský. -MM-