Kultúra (3076)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Kresťanská fašiangová veselica nás roztancovala
Napísal(a) Janka Dorčáková
Sú tradície, ktoré už roky majú svoje čaro. Jednou z nich je pre nás februárová Kresťanská veselica, ktorá nás tento rok v Revúcej roztancovala 6. februára 2016 v rytme skupiny Metalex v zložení Jaroslav Šarník, Mário Garláthy a Marian Hrivňák.
Rimavská Sobota žila fašiangovou náladou
Napísal(a) Stanislava Zvarová, Mgr. Anetta Cvachová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko, Centrum voľného času RELAX a Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote v posledný fašiangový piatok 5. februára 2016 organizovali 10. ročník podujatia Fašiangy sa krátia s vyhodnotením výtvarnej súťaže Fašiangy na Gemeri a Malohonte. Od 14:30 uličky v okolí námestia, ako aj samotné námestie zaplnili
Aj v Gemeri vrcholia fašiangy, obdobie zábav, karnevalov a rôznych radovánok
Napísal(a) Gabriella Badin
V týchto dňoch aj v Gemeri vrcholia fašiangy, obdobie zábav, karnevalov a rôznych radovánok, ktoré sa začalo na Troch kráľov a trvá do polnoci pred Popolcovou stredou.
V tomto roku sa fašiangové obdobie končí 9. februára o polnoci. Práve dnešný deň je na mnohých miestach vo svete vyvrcholením fašiangových
„Po stopách Metercie“ - metodický deň v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriela Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave dňa 1. 2. 2015 sa uskutočnil netradičný metodický deň učiteľov I. stupňa, vychovávateľov a asistentov Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave. Nakoľko hlavnou témou podujatia bola unikátna neskorogotická tabuľová maľba Svätá Anna Samotretia (Metercia, 1513) s dobovým realistickým
V rožňavskom mestskom divadle Actores vo februári vystúpi aj najlepšia slovenská revivalová skupina ABBA ABBORN
Napísal(a) ACTORES
Pozvánku do Mestského divadla ACTORES v Rožňave aj v mesiaci február 2016 nám poslali na viacero podujatí. Z ponuky sme pre vás vybrali:
6.2.2016 o 18.00hod. Divadlo ACTORES a OZ REHAMENTA pozývajú na koncert najlepšej slovenskej
Slávnostné otvorenie Kina KLUB Revúca odštartuje česká komédia „Padesátka“
Napísal(a) MsKS Revúca
V máji 2015 podalo Mestské kultúrne stredisko v Revúcej žiadosť o poskytnutie dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu. Projekt, ktorého základným cieľom bolo umožniť divákom mesta a celého okresu Revúca prístup k aktuálnym dielam v štandardnej kvalite požadovanej v dnešnej dobe,
Výstava, ktorá vás cez oči umelcov nechá počuť aj spev vtáka
Napísal(a) Martina Urbanová
V utorok 2. februára 2016 sa vo výstavnej sieni MsDK v Revúcej stretli nadšenci fotografie prírody, pretože sa tam konala vernisáž putovnej výstavy Slovenskej asociácie fotografov prírody, pod názvom SKRYTÉ KRÁSY DIVOKEJ PRÍRODY. Výstavu, ktorá potrvá do štvrtka 3. marca t.r., zorganizovalo MsKS v Revúcej a Mesto
Rodina Struhárová a FS Vepor pripravili v penzióne Na Ráztočnom fašiangové hody
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Penzión Na Ráztočnom v Klenovci žil v sobotu 30. januára 2016 pravou, fašiangovou náladou. Rodina Struhárová pre návštevníkov pripravila zaujímavé podujatie, ktoré im pomohli dotvoriť svojim programom členovia Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Pravé fašiangové hody umocnila klenovská, fašiangová
14. ples Gemerčanov a priateľov Gemera pod Vysokými Tatrami skrášlili Bystränky
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Roztrúsení Gemerčania žijúci na rôznych miestach po celom Slovensku radi sa stretávajú pri rôznych podujatiach, ktoré si po celý rok organizujú. Spolok Gemerčanov pod Vysokými Tatrami s cieľom priblížiť rodákom z Gemera a Malohontu tradície, zvyky a obyčaje zorganizoval v sobotu
Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v roku 2016 sa venuje antickému Grécku
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Prvá výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, v roku 2016, venuje pozornosť kolíske európskej civilizácie - antickému Grécku. Autorom výstavy je cestovateľ a zberateľ Ján Hertlík. Otvorenie výstavy sa uskutoční 5. februára 2016 o
Viac...
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave bola vernisáž prvej tohtoročnej výstavy Od babičky na boľačky
Napísal(a) Martin Kováč a Csaba Urban
Vo štvrtok 21. januára 2016 sa konala vernisáž prvej tohtoročnej výstavy v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pod názvom Od babičky na boľačky. Jedná sa o prevzatú výstavu Východoslovenského múzea v Košiciach. Pôvodná banerová výstava, zameraná na bylinkárstvo, liečivé rastliny a domáce liečiteľstvo, bola doplnená
Rimavsko-soboťania pozývajú na fašiangové podujatie FAŠIANGY SA KRÁTIA
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko, CVČ Relax a Dom kultúry v Rimavskej Sobote Vás pozývajú na fašiangové podujatie FAŠIANGY SA KRÁTIA, 05.02.2016. Fašiangová chasa Vám dobrú náladu bude prinášať už od 14:30 na pochôdzkach mestom, v Galérii Domu kultúry bude od 15:30 vernisáž výtvarnej súťaže detí z regiónu pod
V Honciach sa na chvíľu vrátili do obdobia, keď sa fašiangy tešili veľkej obľube
Napísal(a) Mária Lukáčová
Obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu, fašiangy, si pripomenuli 23. januára 2016 v Honciach. Organizátori, Miestny odbor Matice slovenskej, Jednota dôchodcov a Ženská spevácka skupina Genšenky pozvali všetkých spoluobčanov, aby sa spoločne zabavili, zaspievali, zatancovali a veselými
V Revúcej sa prezentoval Kysucký prameň - prameň čistej ľudovej kultúry
Napísal(a) Martina Urbanová
V nedeľu 24. januára 2016 sa o 17:00 hodine uskutočnil v MsDK v Revúcej koncert jednej z najúspešnejších a zároveň aj najpopulárnejších folklórnych skupín na Kysuciach - Kysucký prameň. Oficiálne sa jej vznik datuje od roku 1997 s cieľom uchovať pre ďalšie generácie tradície ľudových piesní, ktoré po stáročia vytváral
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).