Kultúra (3076)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Klub Revúčan prostredníctvom pivárskych suvenírov pripomína existenciu zaniknutého pivovaru Gemer
Napísal(a) Ondrej Ragan
Málokto vie, že v Revúcej existuje klub zberaťeľov pivárskych suvenírov. Začiatky klubu Revúčan sú od roku 2013, kedy sa páni Dobšinský, Garaj, Ragan, Morvaj rozhodli založiť klub pivárov Revúčan a za predsedu si zvolili p. Dobšinského. Klub funguje v pivárni pub MAMUT, má 12 členov, z toho sú 2 ženy. Na Slovensku je 11 klubov zaoberajúcich sa pivnnou tematikou. Členstvo je dobrovoľné. V januári 2014 klub navždy opustil jeho predseda Ján Dobšinský. Členovia sa zúčastňujú zberateľských výstav a predajných búrz po celom Slovensku aj v zahraničí. Pozývame do naších radov všetkých, ktorí majú o túto pivársku tematiku záujem.
Gemersko-malohontské múzem vlastní slovenský kalendár z roku 1787
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Historická knižnica Gemersko-malohontského múzea vo svojich policiach ukrýva útlu knižku o rozmeroch 14,5 x 8,5 cm – 93-stranový kalendár na rok 1787, ktorý je najstarším slovenským kalendárom v knižnici múzea. Počas januára 2016 (4. – 29. 1.) bude vystavený v expozícii múzea ako predmet mesiaca.
Základnou funkciou kalendárov, a teda i dôvodom na ich vydávanie, je orientácia v čase. Tlač kalendárov v Uhorsku je známa od 17. storočia, avšak v susedných európskych krajinách boli kalendáre tlačené už v 15. storočí. Knižné periodické kalendáre patrili koncom 18. storočia medzi najvýznamnejšie a najrozšírenejšie knihy pre ľud.
Počas tretej adventnej nedele usporiadali v Revúcej koncert speváckych zborov pod názvom Vianoce v kostole.
Napísal(a) MsKS Revúca
Mesto Revúca a Mestské kultúrne stredisko v spolupráci s Evanjelickou cirkvou a. v. v Revúcej usporiadali počas tretej adventnej nedele už tradičný koncert speváckych zborov pod názvom Vianoce v kostole. Po roku sa koncert presťahoval z Rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca a úlohy hostiteľa sa ujala zborová farárka Mgr. Ing. Danica Hudecová v zastúpení zborovej poddozorkyne Jarmily Kilíkovej, ktorá predniesla úvodné slovo ako i záverečnú modlitbu.
Po príhovore primátorky nášho mesta MVDr. Evy Cireňovej otvoril koncert spevokol Nádej pri ECAV v Revúcej.
LYKOVEC začína znovu kvitnúť
Napísal(a) Dušan Gacko, Mgr. Martina Urbanová
Národný park Muránska planina sa pýši jedným z najkrajších a najvzácnejších kvetov, ktorý nesie názov lykovec, podľa ktorého je pomenovaný aj dospelácky folklórny súbor pri MsKS v Revúcej. Kým flóra a fauna sa na jeseň pripravujú na zimný spánok, Lykovec sa naopak prebúdza k životu a kvitne.
Počas dvoch septembrových popoludní sa v MsDK v Revúcej uskutočnil konkurz do novozakladajúceho súboru Lykovec. Organizátori konkurzu sa tešili hojnej účasti. Semienka pani Evky Skalskej polievané trojicou dám Alenky Ďurkovičovej, Marianky Poprockej a Natálie Poprockej sa ujali a dnes sa na nácvikoch spoločne stretávame 2x do týždňa, v utorok a piatok. Veková hranica súčasného Lykovca sa pohybuje od 14 do 61 rokov,
Čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v dňoch 14.-16. decembra 2015 od 14:00 hod. pripravila pre deti i dospelých čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“.
Vianoce – sviatky pokoja a lásky. Väčšina ľudí oslavuje Vianoce ako sviatky domova a rodiny pri rozsvietenom vianočnom stromčeku. S Vianocami sa viaže množstvo tradícií, piesní, zvykov. Keď sa všetok zhon pominie, rodinnú atmosféru môže dotvoriť aj čítanie knihy, možno práve rozbalenej v podobe darčeka.
Vlachovskú gubajku „pustia“ aj do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) M. Ferenczová
"Pustíte gubajku?" S touto otázkou v minulosti vstupovali mládenci z Vlachova do príbytkov domácich, aby im povinšovali a predviedli vianočnú betlehemskú koledu – Gubajku.
Gubajka je jednou z najznámejších živých tradícií v hornom Gemeri a do dnešných čias sa zachovala vďaka folklórnej skupine Stromíš, ktorá sa takmer päťdesiat rokov venuje oživovaniu a uchovávaniu starých vlachovských zvykov. V dedine sa stala neoddeliteľnou súčasťou každoročných vianočných sviatkov a rok čo rok priláka množstvo návštevníkov aj zo širokého okolia.
Gemersko-malohontské múzeum ponúka výstavu výtvarných diel mladého výtvarníka Zoltána Agócsa
Napísal(a) Mgr. art Daša Klapitová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote na záver roka ponúka výstavu výtvarných diel mladého výtvarníka Mgr. art. Zoltána Agócsa (1988, Čakanovce, okr. Lučenec), čerstvého absolventa Ateliéru klasických maliarskych disciplín prof. Ľudovíta Hološku, na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Kurátorkou výstavy je Mgr. art Daša Klapitová. Vernisáž výstavy sa uskutoční 17. decembra 2015 (štvrtok) o 17:00 hod. v priestoroch múzea. Otvorenie výstavy spríjemní hra na klavír v podaní študenta košického konzervatória Richarda Jambricha a šálka vianočného punču. Autor výstavy sľubuje umelecký zážitok, aj prekvapenie.
Mikuláš v Čiernej Lehote doniesol darčeky a rozsvietil aj stromček
Napísal(a) Darina Figúrová
Každý rok zavíta Mikuláš v Čiernej Lehote s darčekmi medzi deti z materskej školy. Tohto roku sa k drobcom pridali školopovinné deti z Lehoty i iných končín, ba dokonca aj dospelí. Riadna mikulášska mela a nádielka. V sobotu 5. decembra 2015 pod jedličkou v sále kultúrneho domu sa detičky a deti, dokonca i dospelí, snažili ukázať Mikulášovi, čo vedia, a ten ich odmenil balíčkom sladkostí. Dospelí nepohrdli ponúkaným punčom a zákuskami. Takmer dve hodiny neutíchala vrava, trma–vrma, básničky, pesničky, kreslenie vianočných motívov, dobrej nálady. A potom sa ozvalo hlasné jééj...
Výstava členov výtvarného klubu Plánka pod názvom Plánka v Advente potrvá do Vianoc
Napísal(a) MsKS
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej usporiadalo počas tohtoročného adventného obdobia výstavu členov výtvarného klubu Plánka pod názvom Plánka v Advente. Aj napriek názvu evokujúcom vianočnú tematiku, výstava nemá jednotiaci prvok. Výber umeleckých diel bol výsadou ich autorov. Vo výstavnej sále MsDK tak môže návštevník vidieť prierez rôznorodých štýlov, tém; zastúpenie tu má keramika Boženy Šuhajovej, drevorezba Evy Wilson a Milana Matúša, kombinovaná technika Kataríny Kostičovej a maľba Alžbety Zatrochovej, Jany Staškovej – Klimentovej, Kataríny Molnárovej, Margity Matúšovej, Márie Labošovej, Jozefa Kostiča, Ernesta Hausera, Martiny Guliarikovej, Mariany Fröhlichovej a Vincenta Blanára.
Pocta tichému hrdinovi Júliusovi Bolfíkovi k jeho storočnici
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 26.11.2015 v budove Okresného úradu v Rimavskej Sobote sa konala pri nedožitých stých narodenín účastníka SNP Júliusa BOLFÍKA konferencia o živote a diele tohto významného antifašistického bojovníka a pedagóga pôsobiaceho v Gemeri – Malohonte. Po jej skončení, vedľa vstupu do zasadacej sály bol odhalený reliéf na pamätnej mramorovej doske významnej osobe Gemer-Malohontu JÚLIUSOVI BOLFÍKOVI. Pred odhalením jeho podobizne bolo najmä medzi študentmi gymnázia, a obchodnej akadémie, ale aj okolo chodiacich začuť otázku: „KTO TO BOL TEN BOLFÍK?“
Osobne som mal tú česť poznať tohto vzácneho, skromného človeka, nezaťaženého „veľko papalášskymi maniermi“ po príchode do Rimavskej Soboty v roku 1976. Vtedy bol šéfom Gemersko-Malohontskej vlastivednej spoločnosti.
Nuž „KTO TO BOL – PhDr. JÚLIS BOLFÍK?“
Viac...
Rozprávková krajina - putovná výstava bábok českej ilustrátorky a výtvarníčky Vítězslavy Klimtovej v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť do svojich priestorov na putovnú výstavu bábok českej ilustrátorky a výtvarníčky Vítězslavy Klimtovej pod názvom „Rozprávková krajina“, ktorá potrvá do 11.12.2015.
Vítězslava Klimtová je česká spisovateľka,
Výstavnú sezónu Baníckeho múzea v Rožňave za rok 2015 ukončili vernisážou diel výtvarníkov Akadémie Rovas
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavnú sezónu Baníckeho múzea v Rožňave za rok 2015 sme ukončili 24. novembra vernisážou diel výtvarníkov Akadémie Rovás, za účasti priateľov, záujemcov a sympatizantov. Výstavu otvoril riaditeľ múzea Mgr. Pavol Lackanič, ktorý privítal účastníkov, ale obzvlášť prítomných autorov: Mgr. art. Otta Szabóa, Tímeu Tóth, Józsefa Borsó Borisszu, Oskara Kovácsa, Astridu Kiss a Radoslava Repického. Následne odovzdal slovo kurátorke výstavy Ágnes Kovács. Z jej slov sme sa dozvedeli, že eNRA - výtvarníci medzinárodnej tvorivej komunity Rovás (eNRA vznikla v roku 2012 na základe požiadavky medzinárodnej tvorivej spolupatričnosti) vystavujú v našich priestoroch už tretí krát, čo svedčí o vzájomnej plodnej spolupráci medzi múzeom a akadémiou.
Spevácky zbor QUIRIN z Revúcej má za sebou prvú desaťročnicu
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V sobotu, 28. novembra 2015 o 16:00 hodine sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej stretli nadšenci spevu a umenia, aby sa mohli započúvať do Jubilejného koncertu pri príležitosti 10. výročia založenia speváckeho zboru Quirin, ktorý zorganizoval Spevácky zbor QUIRIN pri ZUŠ v Revúcej a občianske združenie SRDCOM K UMENIU pri ZUŠ v Revúcej.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote má čínsky meč, ktorý lieči
Napísal(a) Mgr. Anita Medeová
Súčasťou historického zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je meč vytvorený zo 119 čínskych mincí, z prelomu 18. – 19. storočia. Je symbolom ochrany a podľa poverových predstáv mal magickú moc. Otázky kto a za akých okolností daroval predmet múzeu ostávajú nezodpovedané. V rámci predmetu mesiaca si môžete čínsky liečivý meč pozrieť od 1. do 31. decembra 2015 v priestoroch múzea.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).