Kultúra (3077)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Rimavská Sobota-Kurinec – Barát kút (Mníchova studňa)
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 1. 6. do 16. 6. 2023 pod vedením archeológa s odbornou spôsobilosťou PhDr. Alexandra Botoša vykonalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Kurinec – Barát kút. V roku 2022 bolo na tejto lokalite vykonané nedeštruktívne geofyzikálne meranie, ktoré indikovalo existenciu zaniknutých objektov kamennej konštrukcie. Cieľom archeologického výskumu bolo overiť existenciu a funkciu týchto objektov. Počas archeologického výskumu bolo odkrytých 12 archeologických sond. Žiaľ v odkrytých sondách sa existencia zaniknutých kamenných objektov nepotvrdila. V sondách sa nám podarilo preukázať polykultúrne osídlenie z mladšej doby bronzovej (cca 1 500 – 1 200 pred Kr.), ďalej z mladšej dobe železnej – z doby laténskej Keltmi (cca z 2. – 3. storočia pred Kr.), z doby rímskej (cca z 3. - 4. storočia.), z včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia), ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku (z 13. – 15. storočia).
Jelšavskí hasiči školským rozhlasom oznámili: V priestoroch jedného pavilónu vznikol požiar a je nevyhnutná evakuácia celej školy
Napísal(a) G. Jakubecová
Aj v tomto roku členovia Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Jalšava dodržali tradíciu a vykonali ukážkové cvičenie v priestoroch Základnej školy v Jelšave.
Školským rozhlasom bolo dňa 26. 06. 2023 oznámené, že v priestore jedného pavilónu vznikol požiar a je nevyhnutná evakuácia celej školy. Triedni učitelia mali za úlohu dostať deti zo svojich tried do bezpečia školského dvora. Dobrovoľní hasiči sa rozdelili a skontrolovali všetky triedy, či sú prázdne. Na školskom dvore veliteľ DHZM Jelšava Ing. Pavol Zapletal, MBA, získal informácie, že všetci sú evakuovaní a požiar sa môže uhasiť. Niekoľkými slovami poučil prítomných, ako sa správať, keď spozorujú niekde oheň.
Nastala očakávaná chvíľa, kedy sa deti vyšantili v hasičskej pene.
Bolo to príjemné predpoludnie s deťmi.
Banícke múzeum počas prázdnin s obľúbeným denným múzejným táborom pre deti
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Občianskym združením Gotická cesta prichádza aj tento rok počas prázdnin s obľúbeným denným múzejným táborom pre deti. Aj tentokrát si múzejníci pri jeho príprave dali záležať a za ústrednú tému tohtoročného tábora si zvolili obdobie gotiky. Pre deti plánujú zaujímavé exkurzie kostolov na Gotickej ceste Gemera, počas ktorých sa zoznámia s tajomstvami gotických nástenných malieb. Po kráse umenia gotických majstrov budú môcť obdivovať aj krásy prírodné, a to pri návšteve svetovo výnimočnej Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Múzejníci tiež plánujú podporiť tvorivosť a zručnosti detí. Čaká na ne možnosť vyskúšať si rôzne remeslá, ktoré boli už v tak dávnych dobách dôležitou súčasťou každodenného života ľudí. A keďže sme baníckym múzeom, deti sa na konci letného tábora stanú čestnými členmi baníckeho cechu.
Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave usporiadal 22.6.2023 ďalšiu besedu v zmysle projektu „Zviditeľňovanie nadaných ľudí, umelcov, ktorí žijú, alebo sa narodili v bývalej Gemersko-malohontskej župe.“ Foyer Mestského divadla Actores v Rožňave privítal pre nás vzácnych hostí. Predsedníčka MO Matice slovenskej v Rožňave Mária Velďáková na úvod všetkých srdečne privítala. Postupne predstavila pozvané osobnosti nielen z Rožňavy, ale aj z Rožňavského Bystrého a Pače. Prvým bol Ján Dávid, ktorý napísal knihu Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom. Je to súhrn dokumentov nielen o baníctve, ale aj o histórii dediny, o živote obyvateľov pre budúce generácie. Podujatie prišla svojím spevom spestriť Dominika Ďurská, vedúca Folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Hudobný sprievod na akordeóne jej robil Marián Molnár. Jej krásny hlas potešil všetkých prítomných a rozliehal sa celým priestorom mestského divadla.
Osobnosti v kresbe * Výtvarný workshop s rómskou výtvarníčkou Šarlotou Bottovou
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 19. 06. 2023 - 27. júna 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční výtvarný workshop s názvom Osobnosti v kresbe.
To, ako správne nakresliť a vytieňovať portrét grafitovými ceruzkami si môžu návštevníci vyskúšať pod vedením rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej z Hnúšte pri tvorbe portrétu vybranej známej osobnosti. Podujatie je súčasťou výstavy Šarlota Bottová. Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja, ktorá bola verejnosti sprístupnená 12. apríla 2023. Podujatie je vhodné pre dospelých a deti od 10 rokov. Každý účastník si domov odnesie darček. Vstupné je 1 euro.
Pripravili detské letné aktivíty pod názvom MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 19. 06. 2023 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo 3. ročník detských letných aktivít pod názvom MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ. Aktivity sú určené deťom vo veku od 9 do 12 rokov. Realizovať sa budú v termíne od 10. do 14. júla 2023 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Maximálny počet účastníkov je 14. Poplatok za jedno dieťa je 100 eur. Pre deti je pripravený bohatý program, ktorý bude každý deň zameraný na inú tému. Rodičia môžu deti prihlásiť do 23. júna 2023 (kontaktná osoba: PhDr. Elena Lindisová , 047/5632741)). Programová skladba detských letných aktivít korešponduje so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Obsiahnuté sú témy z vedných odborov – prírodné vedy, archeológia, história, história umenia, etnológia, knihovníctvo.
Desať dobrovoľných hasičských zborov obcí okresu Rožňava splnilo previerku pripravenosti
Napísal(a) M. Terrai
Dňa 17.06.2023 sa úspešne uskutočnila a splnila previerka pripravenosti dobrovoľných hasičských zborov a dobrovoľných hasičských zborov obci (PP DHZ/DHZO), ktorú sme spoluorganizovali s obcou Silica. Každé zo zúčastnených DHZO získalo osvedčenie o splnení previerok pripravenosti v roku 2023.
Ďakujem za organizačné zabezpečenie starostovi Obce Silica Ing. Tomášovi Váradymu, PhD., všetkým členom DHZ/DHZO Silica, a za chutný guláš a občerstvenie členom a členkám JDS Silica.
Pre rok 2023 svoju previerku pripravenosti DHZO splnili:
Slavošovce, Kunova Teplica, Rožňava, Koceľovce, Rudná, Nižná Slaná, Jablonov nad Turňou, Silica, Hrhov, Rakovnica.
Rožňavskí fotografisti postúpili do celoslovenského kola súťaže AMFO 2023
Napísal(a) MG od
V Spišskom kultúrnom centre a knižnici v Spišskej Novej Vsi sa v piatok 9. júna t. r. uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a výstavy amatérskej fotografickej tvorby krajského kola Košického samosprávneho kraja, AMFO 2023, ktorú vyhlásilo Národné osvetové centrum. Medzi ocenenými fotografiami sme našli aj mená zástupcov z horného Gemera, čo svedčí o ich dobrej úrovni. Ide o nasledujúcich ocenených fotografistov súťažiacich podľa jednotlivých vekových skupín. V II. vekovej skupine od 15 do 25 rokov v A kategórii – samostatné fotografie Čestné uznanie si prevzala Jessica Gubalová z Brzotína za fotografiu Odraz. V B kategórii – diptych Cenu si prevzala Kristína Kerekešová z Rožňavy za fotografie Posledné svetlo 1, 2. V tretej vekovej skupine autorov nad 25 rokov porota Cenu udelila Tamásovi Tegdesovi z Hrhova za fotografiu Línie vo východe. Čestné uznanie si prevzal Ivan Kerekeš z Rožňavy za fotografiu Pysalis. Gemerčanom sa ešte ušla Cena, ktorú porota udelila Vratkovi Vargovi z Dobšinej za prácu Telo v priestore.
Umelec Roland Neupauer svojou autorskou výstavou Cellar vyzýva k diskusii
Napísal(a) E.Hermélyi Gecelovská
Roland Neupauer v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zriadením Košického samosprávneho kraja, prináša výstavu s názvom Cellar. Prvotný motív výstavy je prostý – upozorňuje na bagatelizovanie racionálnosti človeka v technokratickej dynamickej spoločnosti, v neistom svete plnom konfliktov. Ako hlavné posolstvo výstavy autor pomenúva deštrukciu človeka pre jeho vlastnú nevedomosť o súčasnom stave v spoločnosti.
Roland Neupauer má k človeku pesimistický postoj. Hovorí, že človek vymyslel konzum, aby uspokojil svoje potreby, ale prevláda v ňom ego, ktoré nikdy nebude ukojené matériou.
Lásky, básnici, redaktori – Gemerské a rimavskosobotské vzťahy Sándora Petőfiho
Napísal(a) I. Kerepesi
Lásky, básnici, redaktori – Gemerské a rimavskosobotské vzťahy Sándora Petőfiho je názov prednášky, ktorá sa 22. júna 2023 (štvrtok) o 16.30 hod. uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. O rôznych typoch vzťahov významného romantického básnika porozpráva návštevníkom historik Štátneho archívu v Budapešti Csaba Katona. Prednáška sa viaže k výstave „Legendárne priateľstvá Petőfiho“, ktorá bola verejnosti sprístupnená 27. apríla 2023. Podujatie sa uskutoční v maďarskom jazyku.
Výstava Legendárne priateľstvá Petőfiho, ako súčasť reťazovej výstavy organizovanej v rámci podujatí k 200. výročiu narodenia významného maďarského básnika, poskytuje návštevníkom veľké množstvo zaujímavých informácií nielen o básnikovi, ale aj o jeho priateľských vzťahoch a samotnej dobe, v ktorej Sándor Petőfi žil a tvoril.
Viac...
Prezentácia reštaurovanej pohrebnej prikrývky z roku 1824 v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) B. Šumská
Súčasťou zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave je aj pohrebná prikrývka čižmárskeho cechu z roku 1824. Je jedným z mála textilných predmetov zachovaných z obdobia pôsobenia cechov v Rožňave. Používala sa na prikrytie rakvy počas pohrebov členov cechu alebo ich rodinných príslušníkov.
Prikrývka je ušitá z dvoch vrstiev tkaniny – vrchnú vrstvu tvorí zamat tmavohnedej farby a spodnú vrstvu tkanina plátnovej väzby, pravdepodobne ľan zafarbený na tmavomodro. Na vrchnej strane je zobrazený kríž vytvorený aplikáciou ozdobných prámikov z kovových nití, výšivky, kovových flitrov a hodvábnej tkaniny. Pod ramenami kríža po oboch stranách sú z kovových nití a prámikov vyšité štíty so symbolmi čižmárskeho remesla – čižma, hladidlo a nôž. Po obvode je našitý ozdobný prámik a strapce. Prikrývka má dĺžku 2,2 m a šírku 1,6 m.
Jún v Košickom kraji v znamení filmu vzdá poctu Jurajovi Jakubiskovi
Napísal(a) A. Kleinová
Sériu podujatí spustí projekt Poď do kina s KSK, ktorý vzdá poctu rodákovi Jurajovi Jakubiskovi.
Košický samosprávny kraj je „Film friendly region“. Zriadením regionálnej filmovej kancelárie a spustením dotačnej schémy rozhýbal filmovú tvorbu v Košickom kraji. Nezabúda pritom ani na obyvateľov a návštevníkov kraja. Aj preto zakladá tradíciu filmových júnov, v rámci ktorých ponúkne v celom kraji sériu tematických podujatí.
„Filmovému umeniu v Košickom kraji sa v poslednom období mimoriadne darí. Založili sme Filmovú kanceláriu Košického kraja, točia sa tu filmy, vrátil sa filmový festival Artfilm fest. Audiovizuálne umenie sa pomaly stáva súčasťou identity rozhýbaného Košického kraja a tento zážitok chcem dopriať aj čo najväčšiemu počtu východniarov, preto filmy prídu za nimi do regiónov,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave v zbierkach Baníckeho múzea
Napísal(a) S. Holečková
Dnes si pripomíname smutné výročie dovŕšenia tragédie Židov na pôde mesta Rožňava 7. júna 1944
Esencia svetla * Zmysel pre mnohotvárnosť a pozornosť k detailu
Napísal(a) T. Bachňáková
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-